VYSTÚP Z BEŽECKÉHO PÁSU

ČO VNÍMAM?
Nie sú pasívni. Sú unavení.

Títo ľudia sa neposúvali dopredu nie preto, že by boli pasívni. Práve naopak – robia veľa. Modlia sa. Skúšajú. Hľadajú. Chodia na zoznamky, objavujú nové prostredia a spoznávajú nových ľudí.

Ak si sa v tom práve našiel, chcem ti povedať: nie je to o tom, že by si sa nesnažil dosť.

Veľa pohybu jednoducho nie vždy znamená smerovanie dopredu.

Pás, ktorý poháňaš ty sám

Na klasickom bežeckom páse si nastavíš rýchlosť a potom sa jej musíš prispôsobiť. Tento pás fungoval presne naopak – celý systém reagoval na množstvo energie, ktorú doň človek vložil. Čím rýchlejšie bežal, tým rýchlejšie sa pás točil. Je to kolotoč, ktorý sa stále opakuje a ktorý človeka vyčerpá skôr, než si to všimne.

Poznáme to aj z iných oblastí. Postavíš sa na váhu a zistíš, že máš pár kíl navyše. Alebo sa začneš porovnávať s ostatnými. Zrazu vidíš svoj stav a v panike, v hanbe či v strachu začneš niečo robiť.

Vo vzťahoch to môže znieť takto: „Mám už štyridsať. Tikajú mi biologické hodiny. Všetci okolo mňa sa ženia a vydávajú, len ja nie. Mal by som s tým začať niečo robiť.“

A tak robíš viac. Nič sa nemení. Tak ešte pridáš. Si vyčerpaná. Nič nepomohlo. Výsledok? Frustrácia, smútok, sklamanie a pocit zlyhania.

Nebeský Otec ti však nehovorí: „Musíš bežať rýchlejšie.“ Ak si to ty, verím, že by ťa chcel povzbudiť:

I  „Zostúp z pásu.“

To neznamená, že máš prestať robiť čokoľvek a zložiť ruky do lona. Znamená to nenaskakovať na výkon z paniky, zo strachu, z porovnávania sa či zo zhrozenia nad svojim stavom.

V Písme sa zas nachádza takéto povzbudenie: ,,Usilujme sa teda vojsť do odpočinku,...'' (por. Heb 4:11)

Desaťtisíc krokov a stále na tom istom mieste

Keď nás poháňajú takéto pohnútky, môžeme urobiť veľa krokov – a nepohnúť sa

z miesta. Na páse môžeš nachodiť desaťtisíc krokov, ale keď zastavíš, stojíš presne tam, kde si začal. Aktivita ešte neznamená progres.

Preto si polož úprimnú otázku: Posúva ma to, čo robím, naozaj niekam? Mení sa niečo? Mením sa k lepšiemu? Alebo mi to len dáva pocit, že nesedím so založenými rukami?

Môžeš sa modliť, pýtať si prorocké slová, skúšať zoznamky, chodiť na pobyty pre nezadaných a navštevovať akcie s tichou nádejou, že tam možno niekoho stretneš.

Môžeš sa vedome neobklopovať stále tými istými ľuďmi a aktívne spoznávať nových. Môžeš si od bezpečných ľudí pýtať spätnú väzbu, či nemáš slepé miesta, ktoré by mohli potenciálneho partnera alebo partnerku odrádzať, a učiť sa nové komunikačné zručnosti.

Navonok obrovské množstvo pohybu. Vo vnútri však stále ten istý kruh či vzorec: panika – napätie – očakávanie – sklamanie – a ďalší pokus odznova.

I Pot môže byť dôkazom úsilia, ale nie nevyhnutne dôkazom, že ideš správnou cestou.

Sme frustrovaní, pretože nevidíme ovocie, po ktorom tak veľmi túžime. Lenže nezostávame na viniči – a čakáme, že ovocie prinesie náš výkon.

To, že ťa niečo stojí veľa síl, ešte neznamená, že ťa to vedie dopredu.

Možno aj preto sa niekedy stáva, že ľudia, ktorí to vôbec neriešia, dostanú vzťah akoby zadarmo, zatiaľ čo tí, ktorí sa nevedomky snažia zaslúžiť si partnera lepším zdravím

a výzorom, zostávajú sami.

Perfekcionizmus a vysoké nároky celú vec ešte viac komplikujú a môžu byť veľkou prekážkou pri hľadaní partnera.

Je v poriadku na sebe pracovať, hľadať vnútorné uzdravenie a vyslobodenie zo záťaží minulosti, aby si bol pripravený na vzťah. No myslieť si, že sa tým konečne staneš hodným, alebo že potom už nebude čo riešiť, je nezmysel.

Svoju túžbu po manželstve nemusíš nikomu dokazovať tým, ako veľmi sa dokážeš vyčerpať pri jeho hľadaní.

Keď dom nestavia Hospodin

„Ak Hospodin nestaví dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ (Žalm 127, 1)

Práve preto nám v Novej perspektíve tak záleží na rozlišovaní období a časov.

Ty možno hľadáš Božie stratégie, aby si v tejto oblasti zažil prielom – a Boh medzitým chce robiť niečo úplne iné.

Aj odtiaľ niekedy pramení frustrácia: snažíme sa rozbehnúť niečo alebo získať momentum v niečom, na čom Bohu tiež záleží, ale nemusí to byť teraz Jeho prioritou.

Zastav sa na chvíľu a opýtaj sa:

1. Čo teraz v mojom živote stavia Boh?
2. A čo sa snažím rozhýbať vlastnou silou?

Pás ti nič neprikazoval

Vo videní ma zaujala jedna vec: pás rešpektoval tempo človeka. Nič mu neprikazoval, nikam ho netlačil.

Nepriateľom teda nemusí byť samotný pohyb, ale to, čo nás k nemu pobáda. Je to obraz pohybu poháňaného panikou, strachom, tlakom a presvedčeniami, ktoré nám šepkajú do ucha:

• Už mám 42.
• Všetci okolo mňa sa vydávajú a ženia.
• Musím niečo robiť.
• Ak prestanem hľadať, určite nikoho nestretnem.
• Musím viac niekam chodiť.
• Musím byť svalnatejší.
• Musím zmeniť šatník, lebo asi nevyzerám príťažlivo.
• Musím sa viac modliť.
• Ľudia v manželstve sú viac prijímaní a rešpektovaní. Kým nie som v manželstve, som niečo menej. Musím si niekoho nájsť.

Čo ak ťa chce Otec presmerovať od otázky „Čo mám ešte urobiť?“ k úplne inej otázke:

I   „Otče, kam ma vlastne vedieš?“

Zastaviť sa neznamená vzdať sa

Človek vo videní spomalil, pretože už nevládal. Možno to poznáš aj ty:

„Som unavený. Už nechcem hľadať. Nechcem znovu prežívať bolesť z ďalšieho sklamania a nekonečného čakania. Už nechcem dúfať.“

Ak ovocie, po ktorom túžiš, stále nevidíš, nemusí to byť bod, v ktorom stratíš nádej. Môže to byť pozvanie prehodnotiť spôsob – nie vzdať sa túžby.

Boh ti tú túžbu nechce vziať. Verím, že ťa chce oslobodiť zo spôsobov zmýšľania, ktoré ťa vyčerpávajú.

Keď sa z túžby stane projekt

Takže verím, že problémom nie je túžba po partnerovi. Problém nastáva vtedy, keď sa

z nej stane projekt. Zrazu žiješ život s pracovným názvom „Uloviť partnera.''

Každá spoločenská akcia sa mení na pozorovanie horizontu, či sa niekde nemihne nejaká laň alebo srnec.

Idem na bohoslužbu – možno ma tam niekto s niekým zoznámi.

Idem na konferenciu – možno cestou na toaletu do niekoho náhodou vrazím.

Idem vyvenčiť psa – možno sa mi na lavičke v parku niekto prihovorí.

Idem na kávu – možno si s čašníkom padneme do oka.

Idem na dovolenku do inej krajiny – možno práve tam príde ten prelomový moment.

A tak síce hľadáš partnera, ale prestávaš naplno žiť.

Pás sa stáva obrazom života, ktorý sa začal točiť iba okolo jednej túžby.

Keď sme upnutí na jednu vec mimo Boha, stáva sa kameňom úrazu, o ktorý sa neustále potkýname.

Zrazu ideme emočne dolu vodou a nechápeme prečo. Veď robíme tak veľa!

Lenže Boh nechce, aby bol tvoj život len o tom, čo ešte nemáš.

Pás, alebo cesta?

Ak pás predstavuje veľa pohybu bez posunu, čo je jeho opakom?

I Cesta.

Aj na ceste sa hýbeš a robíš kroky. Rozdiel je v tom, že na ceste sa tvoja pozícia mení.

Sú to kroky, ktoré nevychádzajú z paniky, ale zo smerovania.

Kroky, pri ktorých nás nesie On a pri ktorých sa hýbeme z odpočinku. Nie zo snahy vyskúšať všetko, ale z intimity s nebeským Otcom.

Ak si syn alebo dcéra, už nie si sirota, ktorá musí študovať všeobecné zoznamy rád, aby zistila, čo ešte nevyskúšala. Ako syn či dcéra sa môžeš jednoducho opýtať svojho nebeského Otca:

I „Otče, ako vyzerá môj ďalší krok?“

• Pre niekoho to bude možno rozhovor so starším manželským párom.
• Pre iného odvaha vykročiť zo starých chodníčkov a skúsiť niečo nové.
• Pre ďalšieho otvorenosť začať rozhovor s človekom, ktorého ešte nepozná.
• Pre niekoho vyslobodenie z generačných záťaží.
• A pre niekoho možno obdobie, keď mu Boh povie: „Teraz nič nerieš.
• Chcel by som, aby si si oddýchol/a.“

I Zostúpiť z pásu neznamená prestať hľadať partnera. Znamená to prestať merať svoju nádej množstvom energie, ktorú do toho vkladáš.

Ešte jedna myšlienka na záver

Na tomto type pásu máš rýchlosť úplne pod kontrolou. Zrýchliš – zrýchli aj pás. Spomalíš – spomalí aj on.

V oblasti vzťahov je to však inak. Existuje obrovská časť reality, ktorú nedokážeme spôsobiť ani ovládať.

Môžeme na sebe pracovať, rásť v komunikácii, vyliezať zo svojej ulity a spoznávať nových ľudí.

Ale čo ak sa stretnutie s budúcim manželom či manželkou jednoducho nedá vyrobiť len určitou dávkou ľudského úsilia?

Môžeš robiť to, za čo si zodpovedný. To, čo je v Božích rukách, však nemusíš kontrolovať ani sa to snažiť vygenerovať.

I Vychádzajúc z kontextu tohto článku verím, že manželstvo je dar, nie výplata za tvrdo odmakanú prácu.

Moje osobné svedectvo o milosti

Keď som svojho manžela stretla po prvýkrát, bola som práve v období, keď som žiadny partnerský vzťah riešiť nechcela.

Nebolo to tak, že by som manželstvo odmietala navždy.

Jednoducho som v tom čase žiadneho manžela vo svojich plánoch nemala. Zaujímali ma iné veci.

Moja skriňa neoplývala množstvom ženských kúskov, kúpeľňová skrinka zívala prázdnotou, pokiaľ išlo o make-up či šperky, a moje srdce bolo stále plné nespracovaných zranení.

Bola som veľký introvert a medzi ľudí sa mi veľmi nechcelo chodiť. Najradšej som totiž trávila čas v Božej prítomnosti.

I Napriek tomu prišiel.

Nehľadala som ho. Nesnažila som sa ho nájsť. A predsa sa o mňa začal uchádzať.

Nebola som Ester, ktorá by sa horúčkovito pripravovala na stretnutie s kráľom. Nebojovala som o to, aby som si získala manžela. Práve naopak. Keď mi dal najavo, čo by chcel, bola som skôr ako divoký mustang, ktorý kopal na všetky strany, pretože mu vyhovovala určitá sloboda.

A on sa do mňa napriek tomu zamiloval. Nie do nejakej budúcej, dokonalejšej verzie mňa, ale do ženy, ktorou som bola práve v tom období — aj so všetkým, čo ešte nebolo uzdravené, spracované či rozvinuté.

A potom si Boh použil aj jeho na to, aby v mojom živote odomkol väčšiu ženskosť, priniesol uzdravenie do mnohých rán a pomohol mi začať rásť v oblastiach, v ktorých som bola dovtedy pomerne uzavretá.

Dodnes zo mňa nie je taký spoločenský, extrovertný motýlik ako z neho, ale jeho blízkosť vo mne postupne vypestovala väčšiu odvahu, otvorenosť a záujem vstupovať do rozhovorov s druhými ľuďmi.

A práve preto dnes viem, že láska nemusí prísť až vtedy, keď je na človeku všetko „hotové“.

Láska môže vstúpiť do tvojho života, aj keď si uprostred procesu.

A ako mi raz niekto povedal, keď som bola ešte oveľa mladšia a bála sa či si niekoho nájdem:

,,Tomu pravému sa budeš páčiť presne taká, aká si.''

Biblické verše na záver

Na záver ešte pár veršov o tom, že niečo prichádza Božím konaním.

Niečo, čo On rád dáva ako dar.

• „Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale rozumná žena je od Hospodina.“ (Príslovia 19, 14)

• „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ (Genezis 2, 18)

• „Každý má od Boha svoj vlastný dar, jeden tak, druhý inak.“ (1. Korinťanom 7, 7)