ČO ROBIŤ, KEĎ PO PROROCKOM SLOVE PRÍDE SKLAMANIE? 2.DIEL

Keď v srdci nosíme jednu veľkú otázku

Možno už dlhší čas prinášaš Bohu jednu konkrétnu oblasť.

• Túžiš po manželstve.
• Potrebuješ uzdravenie.
• Nevieš, či máš zostať v práci alebo odísť.
• Premýšľaš nad svojím povolaním.
• Prechádzaš krízou.
• Stojíš pred rozhodnutím a veľmi by si potreboval jasné áno alebo nie.

Možno túžiš po konkrétnej informácii, časovom rámci, ďalšom kroku či praktickej stratégii.

A niekde vnútri dúfaš:

„Možno práve teraz mi Boh odpovie.“

Lenže prorocké slovo príde a hovorí o niečom úplne inom.

Ty sa pýtaš na manželstvo a Boh hovorí o tvojej identite.

Ty potrebuješ stratégiu a On hovorí o odpočinku.

Ty čakáš riešenie a slovo ťa pozýva prehĺbiť vzťah s Bohom.

Slovo môže byť pravdivé, povzbudivé a môžeš vnímať, že je od Boha.

Napriek tomu sa v tebe ozve:

„Áno, Otče... ale čo moja otázka?“

Keď totiž po niečom veľmi túžime, naše srdce nepočúva iba to, čo bolo povedané.

Všíma si aj to, čo povedané nebolo.

A práve v tomto kontexte sa môže objaviť sklamanie.

Božie ticho v jednej oblasti nemusí byť dôkazom Božej  neprítomnosti v prorockom slove

Sklamanie nás môže veľmi rýchlo priviesť k záverom, ktoré samotné prorocké slovo nikdy nepovedalo.

Boh nehovoril o mojom manželstve:

„Asi sa nikdy nevydám.“

Nespomenul uzdravenie:

„Asi ma nechce uzdraviť.“

Neodpovedal na moje rozhodnutie:

„Asi ma nechal, aby som si poradil sám.“

Lenže medzi vetami:

„Boh o tom dnes nehovoril.“

a

„Boh to nevidí, nezaujíma Ho to alebo s tým nič neurobí.“

je veľký rozdiel.

Prvá veta opisuje to, čo sa skutočne stalo.

Druhá je našou interpretáciou.

Alebo ešte jeden príklad uzáveru, ktorý je možné urobiť po prijatí prorockého slova:

,,Keďže Boh neodpovedal na moju otázku, tak Boh neprehovoril cez toto prorocké slovo.''

Preto po sklamaní potrebujeme byť opatrní, aby to prázdne miesto nebolo vyplnené neistotou, strachom, beznádejou alebo klamstvom.

To, že Boh otvoril inú tému, neznamená, že tvoju otázku prehliadol.

Možno iba začal hovoriť o niečom inom, pretože práve to je ďalší krok na tvojej ceste s Ním.

Zatiaľ to však možno nevidíš, pretože je to potrebné rozpoznať.

Niekedy cesta k odpovedi vedie cez úplne inú tému

Toto je niečo, čo som zažila aj v osobnom živote.

Túžila som po manželstve a mala som prorocké zasľúbenie, ktoré sa tejto oblasti týkalo.

Jeho naplnenie však nevyzeralo tak, že som dostala slovo a krátko nato stretla svojho budúceho manžela.

Medzi zasľúbením a jeho naplnením bolo niekoľko krokov, ktoré na prvý pohľad s manželstvom vôbec nesúviseli.

• Prišlo povolanie na biblickú školu.
• Potrebovala som spracovať traumu.
• Postaviť sa strachu z nedostatku.
• Zlepšiť sa v angličtine.
• Počúvať rady ľudí, ktorí podobnou cestou už prešli.
• Urobiť kroky, ktoré mi neboli pohodlné.
• A napokon odísť do inej krajiny.

Až potom som stretla muža, ktorý sa neskôr stal mojím manželom.

Keď sa dnes obzriem späť, vidím, že niektoré Božie odpovede neprišli priamo. Boh ma k nim viedol cez kroky, ktorých význam som v danom momente ešte nedokázala vidieť.

Preto keď Boh prostredníctvom prorockého slova otvorí inú tému, než tú, s ktorou si prišiel, neodkladaj ju bokom iba preto, že ti momentálne nepripadá relevantná.

Po rozlíšení slova sa môžeš opýtať:

„Otče, prečo mi o tomto hovoríš práve teraz?“

„Čo vo mne potrebuje v tejto oblasti Tvoju odpoveď?“ ( Je to strach? Neistota?...)

„Môže byť toto jeden z krokov na ceste k niečomu, za čo sa už dlho modlím?“

Možno áno. Možno nie.

Ak však rozlíšime, že slovo bolo od Boha, je dôležité prijať aj tému, ktorú sme si sami nevybrali. Pokora niekedy znamená odložiť vlastnú agendu a venovať pozornosť tomu, o čom sa s nami Boh rozhodol hovoriť dnes — s dôverou, že vie aj o otázkach, na ktoré zatiaľ neodpovedal.

Keď túžba po odpovedi začne určovať, čo sme schopní počuť

Túžiť po odpovedi nie je zlé.

Ani prísť pred Boha s konkrétnou otázkou nie je zlé.

Problém môže vzniknúť vtedy, keď sa naša očakávaná odpoveď stane filtrom, cez ktorý hodnotíme všetko ostatné, čo Boh povedal.

Predstav si, že sa pýtaš:

„Kedy príde manželstvo?“

A prorocké slovo hovorí o Božom otcovstve a tvojej identite.

Ak celé tvoje vnútro čaká iba na odpoveď o partnerovi, môže sa v tebe ozvať:

„Dobre... ale to už viem. A čo manželstvo?“

( inak je ešte rozdiel keď niečo vieme, keď sme o tom presvedčení a keď sme to prežili ).

Možno práve vtedy stojí za to položiť si inú otázku:

„Som schopný počúvať Boha aj vtedy, keď nehovorí o tom, o čom by som chcel hovoriť ja?“

Nie preto, aby sme svoje túžby znehodnotili.

Ale preto, aby nám neuniklo niečo dôležité len preto, že sme prišli po inú odpoveď.

Čo sa skrýva pod mojou potrebou dostať odpoveď?

Sklamanie môže byť zároveň pozvaním pozrieť sa hlbšie na to, prečo je pre nás určitá odpoveď taká dôležitá.

Možno túžiš po manželstve a pod touto túžbou je:

„Som už unavená zo samoty.“

Je možné, že Boh sa chce stretnúť s časťou tvojho srdca, ktorá prežíva osamelosť?

Možno sa pýtaš na uzdravenie a pod tým je:

„Bojím sa, že takto budem žiť navždy.“

Je možné, že Boh túži povedať niečo tej časti tvojho vnútra, ktoré je zaplavené strachom?

Možno potrebuješ vedieť, čo bude s prácou, pretože:

„Už nevládzem žiť v neistote. Bojím sa, čo bude. Bojím sa, že nebudem mať dosť.“

Je možné, že Boh ťa túži uistiť o niečom v tvojej budúcnosti?

Alebo túžiš po presnej stratégii, pretože samotná neistota v tebe vyvoláva strach.

Vtedy sa otázka:

„Prečo mi Boh neodpovedal?“

môže zmeniť na:

„Otče, čo sa vo mne deje, keď odpoveď ešte nemám?“

„Je niečo, čo by si mi o tom chcel povedať?“

A možno práve tento rozhovor potrebuješ s Bohom viesť skôr, než príde odpoveď na pôvodnú otázku.

Všímaj si miesta, ktoré prorocké slovo v tvojom srdci „stlačilo“ — strach, smútok, neistotu, nahromadenú únavu, staré zranenie či inú silnú reakciu. Nemusíš ich odhodiť ako niečo nepodstatné alebo menej duchovné.

Práve naopak. Odozvy srdca sú súčasťou cesty s prorockým slovom.

Neumlčuj svoje srdce, keď sa ti snaží niečo povedať.
Keď sa ti Boh - Láska snaží niečo povedať, neodpovedz neláskou voči sebe samému.

Pretože keď sa na tieto miesta svojho srdca pozrieš spolu s Ním a dovolíš Mu do nich vstúpiť, môžeš vstúpiť do väčšej slobody a uzdravenia, ktoré pre teba už pripravil.

Určite to nerob iba preto, aby si „dostal odpoveď“. Ale niekedy práve po tom, čo Boh uzdraví alebo oslobodí niečo v našom vnútri, prichádzajú odpovede na modlitby, ktoré sme dlho nosili pred Ním, a uvoľní sa prielom, na ktorý sme čakali.

Svojej otázky sa nemusíš vzdať

Prijať to, o čom Boh hovorí dnes, neznamená prestať túžiť po odpovedi na to, čo stále nosíš v srdci.

Nemusíš predstierať:

„Už mi na tom nezáleží.“

Môžeš sa spolu s Bohom pozrieť na to, čo povedal, a zároveň Mu ďalej prinášať to, na čo zatiaľ nemáš odpoveď.

Možno Mu môžeš povedať:

„Otče, ďakujem Ti za to, o čom si dnes hovoril. Nechcem to prehliadnuť iba preto, že som čakal niečo iné. Zároveň však vieš, že táto otázka je pre mňa stále dôležitá. Túžim po odpovedi, riešení či ďalšom kroku a chcem Ti túto túžbu ďalej prinášať.“

A ak po prorockom slove zostáva v tvojom srdci:

„Ale Otče... a čo toto?“

povedz Mu to.

Nemusíš svoje sklamanie skrývať ani sa zaň hanbiť.

Len nedovoľ, aby ti to, čo Boh zatiaľ nepovedal, zabránilo prijať to, čo ti povedal dnes.

Možno práve to je jeden z krokov, ktorým ťa vedie ďalej.