65f327fa

V AKOM OBDOBÍ SA NACHÁDZAŠ ?

Mon, 20 Apr 2026 18:39:58 GMT

Môže byť dôvodom, prečo ti niečo nefunguje, že...?

Boh ustanovil obdobia a časy – a zároveň je to On, kto ich vedie a mení (Gn 1:14; Dan 2:21; Kaz 3:1). Podobne ako sa v prírode striedajú ročné obdobia, tak aj náš duchovný život prechádza rôznymi obdobiami.

Sú časy, keď máme začať nové veci.
Časy, keď máme rásť a budovať.
Obdobia, kedy treba niečo pustiť,

alebo nás Boh vedie odpočívať.

Niekedy však zažívame frustráciu nie preto, že robíme niečo zlé, ale preto, že robíme dobré veci v nesprávnom načasovaní.

Možno sa snažíš vstúpiť do vzťahu, ale Boh sa stará o tvoje srdce.
Možno chceš rozbehnúť niečo nové, no On ťa teraz vedie k odpočinku.
Možno očakávaš výsledky, ale si ešte v čase sadenia.
Alebo držíš niečo, čo už pomaly končí, zatiaľ čo Boh ťa jemne vedie ďalej.

Preto je také dôležité rozumieť, v akom období sa nachádzaš. Súlad s Bohom aj čo sa týka načasovania ti pomôže nevchádzať do slepých uličiek. Môžeš Boží hlas počuť jasne – no odpoveď v nesprávnom načasovaní vedie do frustrácie namiesto výsledkov.

Nasledujúce obdobia nie sú úplným zoznamom období, ktorými môžeš prechádzať na ceste s Bohom, ale môžu ti pomôcť

zorientovať sa,
uvidieť zmysel a krásu obdobia, v ktorom si,
uvedomiť si, že Boh má pre teba plán aj v tomto období,
pustiť pohlad obete, keď sa pozeráš na svoje okolnosti,
namiesto hľadania viny okolo seba hľadať k čomu ťa Boh vedie teraz,
a začať s Ním rozhovor, v ktorom ti môže zjaviť ešte viac.

ZIMA - OBDOBIE SKRYTOSTI A OBNOVENIA

�� Čo Boh môže robiť:

Hlboká vnútorná práca
Odhaľovanie a odstraňovanie klamstiev
Uzdravovanie zranení
Posilňovanie koreňov a základov
Pozvanie do odpočinku, blízkosti a obnovy
Testuje trpezlivosť, či na Neho počkáš alebo nie

�� Znaky, že si v období zimy:

Veci sa zdajú navonok spomalené alebo zastavené
Nevidíš veľa vonkajšieho ovocia
Prežívaš túžbu stiahnuť sa od hluku
Cítiš sa skrytý alebo oddelený pre Boha
vnímaš volanie trváviť viac času v komôrke než s ľuďmi

�� Paralely z prírody:

Stromy neodumierajú – šetria energiu
Škodcovia sú ničení mrazom
Medvede hibernujú
Korene rastú hlbšie, aj keď to nevidno

�� Biblické príklady:

Jozef bol roky v žalári pred povýšením (Gn 37–41)
Dávid bol skrytý v jaskyniach pred tým, než sa stal kráľom (1Sam 16–24)
Ježiš Kristus žil 30 rokov v skrytosti pred verejnou službou (Lk 2–3)

�� Boh pripravuje v skrytosti to, čo neskôr prejaví vo vonkajšom prostredí.

�� Postoj: Odpočívaj. Prijímaj. Dovoľ Bohu pôsobiť v tvojom vnútri.

2. JAR - obdobie nových začiatkov

�� Čo Boh môže robiť:

Prináša nový život a víziu
Otvára nové dvere
Začína nové vzťahy
Dová nové úlohy alebo misijné poverenia
Testuje či za Ním vykročíš alebo nie

�� Znaky, že si v období jari:

Cítiš novú nádej a nadšenie
Máš nové nápady alebo smer
Objavujú sa nové príležitosti
Vnímaš, že je čas niečo začať
Prichádza sviežosť a radosť

�� Paralely z prírody:

Semená začínajú klíčiť
Dážd a slnko spolupracujú na raste
Všetko ožíva a je plné potenciálu

⚠️ Dôležité:

Jar nie je len o nových slovách od Boha, ale aj o konaní.

�� Biblický obraz:

Exodus – Izrael začína novú cestu von z Egypta
Učeníci sú povolaní Ježišom do nového života (Mt 4)
Skutky apoštolov – zrod cirkvi na Letnice

�� Boh začína niečo nové a pozýva ťa odpovedať.

�� Postoj: Vykroč. Zasaď. Buď činiteľom.

3. LETO - obdobie rastu, vernosti a správcovstva

�� Čo Boh môže robiť:

Učí ťa starať sa o to, čo si začal
Buduje vernosť, disciplínu a vytrvalosť
Vedie ťa do zodpovednosti
Testuje odolnosť a kapacitu

�� Znaky, že si v období leta:

Si v procese – buduješ, rastieš
Veci sú viditeľné, ale ešte nie dokončené
Vyžaduje sa konzistentnosť
Môžeš zažívať aj odpor alebo duchovný boj

�� Paralely z prírody:

Úroda potrebuje starostlivosť
Rast je intenzívny, ale môže byť aj náročný
Teplo alebo horúčava môže posilniť alebo oslabiť

�� Biblický obraz:

Podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13) – rast potrebuje vytrvať
apoštol Pavol – budovanie cirkví, vytrvalosť v službe (Skutky)
Nehemiáš – stavba hradieb uprostred protivenstiev (Neh 4)

�� Vernosť v procese prináša zrelosť.

�� Postoj: Zostaň verný. Staraj sa o to, čo ti Boh zveril.

4. JESEŇ: obdobie žatvy, púšťania a prehodnocovania

�� Čo Boh môže robiť:

Prináša ovocie a žatvu
Vedie k reflexii a prehodnocovaniu
Ukazuje, čo treba pustiť alebo odstrihnúť
Testuje ochotu vzdať sa niečoho, pustiť niečo

�� Znaky, že si v období jesene:

Vidíš výsledky svojej práce
Uvedomuješ si, čo funguje a čo nie
Niektoré veci končia
Cítiš, že prichádza zmena

�� Paralely z prírody:

Stromy púšťajú staré listy
Zber úrody
Strihanie ako príprava na ďalší rast

�� Biblický obraz:

Pán Ježiš hovorí o žatve (Jn 4:35)
Podobenstvo o talentoch (Mt 25) – zúčtovanie úrody
Ján 15 – Boh orezáva aj tie vetvičky, ktoré prinášajú ovocie

�� Žatva prichádza spolu s prečisťovaním.

�� Postoj: Prijmi úrodu. Pusť to, s čím už nemáš ďalej pokračovať.

MYŠLIENKY NA ZÁVER

Každé obdobie má svoj zmysel.

Zima nie je trestom – je prípravou.
Jar nie je náhodou – je pozvaním.
Leto nie je tlakom – je partnerstvom.
Jeseň nie je stratou – je zarovnaním.

Otázky, ktoré sa môžeš spýtať nebeského Otca:
„V akom období sa teraz nachádzam ?“

,,Čo robíš v mojom živote práve teraz?''

,,Na čo by si chcel, aby som sa zameriaval?''

,,Chcel by si, aby som v tom s Tebou nejako spolupracoval ?''

A ešte niečo na zamyslenie:

Čo ak nie si zaseknutý, ale vedený ?
Čo ak to nie je pravda, že sa nič nedeje, ale že Boh robí len niečo iné ?
Čo by sa stalo, keby si prestal bojovať s obdobím, v ktorom sa nachádzaš a začal s Ním spolupracovať ?

KRÁĽ FORMUJE KRÁĽOV

Sat, 15 Feb 2025 18:42:15 GMT

PROROCKÉ VNEMY NA ZAČIATKU ROKA 2025

Na jar v roku 2024 som počas cesty na jednu konferenciu dostala videnie, ako z neba zostupovalo kráľovské žezlo, čím Boh oznámil, že sa chce cirkvi začať zjavovať ako Kráľ. Na začiatku roka 2025 som však videla, ako sa tentoraz zameriava na budovanie kráľov (počas celého článku rozumej apoštolov a apoštolských ľudí), a to konkrétne na formáciu ich vnútra.

Jedným zo spôsobov, akým Boh ku mne rád hovorí, je prostredníctvom filmov. O tejto konkrétnej veci ku mne prehovoril scénou z laboratória, kde som videla, ako sa formovalo a rástlo vnútro človeka, ktorý mal superschopnosti.

Boh však v tomto prípade nerobí pokus s cieľom zistiť, či nejaký postup funguje alebo nie. O Božích cestách už vieme, že sú dokonalé, a teda nepotrebujú žiadnu zmenu. Úspech tohto procesu bude teda záležať od toho, či sa apoštol na túto formáciu Bohu dá, alebo nie. Ak sa na ňu otvorí a dovolí Bohu premeniť jeho zmýšľanie tak, aby nepristupoval k duchovnému boju z mentality chudoby, potom je tu pre neho zasľúbenie, že bude fungovať v realite ,,nového človeka,’' a v Božích superschopnostiach v narastajúcj miere.

Ďalej mi Boh ukázal kráľov, ktorí spia v bránach. Nie preto, že by boli leniví, ale preto, lebo sú vyčerpaní. Súcitím s nimi, pretože prechádzali zdĺhavým duchovným bojom, ktorý bol únavný. Je to preto, lebo mu nevedomky čelili zo spomínanej mentality chudoby.

Okrem toho miestami prežívali tlaky. Vnímala som v tom niečo, čo teraz opíšem obrazom o chudobnom človeku. Zdalo sa mu, že nemá inú možnosť, než prijať prácu nočného strážnika, aby prežil. Boh prichádza, aby kráľom pomohol tento spôsob zmýšľania a fungovania zmeniť. A tak opak mentality chudoby v duchovnom boji bude vyzerať tak, že králi už nebudú musieť svojimi silami bojovať celé dni, týždne, ba dokonca mesiace. Už viac nebudú prechádzať siahodlhými ,,nočnými smenami,'' pretože zmena toho ako vidia seba a Boha spôsobí, že zmocnení povedia slovo a aj tá najtvrdohlavejšia tma sa stratí.

Potom som mala iné videnie, ako bol nepriateľ blízko brán a múrov mesta, ktoré symbolizovalo cirkev. Cirkev však nevidela ako veľmi už bol blízko, pretože nepriateľ hádzal granáty uvoľňujúce dym, ktorým bol zmätok a chaos. Išlo mu o to, aby sme nevideli, nemali jasno v tom, čo sa deje v duchovnom svete - v tom, čo robí ten zlý, a v tom, čo robí náš nebeský Otec. Jedna taká situácia je spomenutá aj v Biblii.

Nehemiáš 4:1-4 Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.

Videnie však pokračovalo tak, že zrazu prišiel Duch Svätý, ako Boží vietor, ktorý dym rozfúkal a tak zaistil viditeľnosť, jasnosť a svetlo. Okrem toho som počula, ako z neba zaznela inštrukcia vystúpiť vyššie. Keďže videnie, ktoré mi bolo dané bolo vhľadom do nepriateľových plánov, vystúpiť vyššie bolo potrebné do Božej prítomnosti.

To prakticky znamená, že ak budeme chcieť v roku 2025 víťaziť, nebude stačiť iba rozpoznávať plány nepriateľa, aby mohli byť zmarené. Bude taktiež potrebné vedieť, AKO ( a či ) chce na veci odpovedať náš nebeský Otec. Pretože ak nevystúpime vyššie, hrozí, že nebudeme mať porozumenie od Boha ohľadom toho, čo sa deje ( v našich životoch, v rodinách, v spoločenstvách, v národe ), ale porozumenie, ktoré vychádza iba z ľudského porozovania alebo nepriateľovej interpretácie.

V roku 2025 ďalej vnímam, že bude veľmi kľúčové rozlišovanie. Boh nám chce dať taký skener, ako býva na letisku, cez ktorý keď človek prejde, tak je detailne vidno, kto to je a čo nesie. Vnímam, že nepriateľ by sa chcel infiltrovať a ovplyvňovať nás zvnútra, preto bude o toľko dôležitejšie učiť sa pokore, byť v roly pozorovateľov, nerobiť rýchle uzávery, neprijímať ľudské názory či domnienky hneď ako pravdu, ale overovať si veci cez tento skener, ktorým je rozhovor s Duchom Svätým.

1 Kor 2:11 Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom ?

ZHRNUTIE PROROCKÉHO SLOVA V BODOCH

Boh sa teraz zameriava na formovanie vnútra apoštolov a apoštolských ľudí.
Formácia spočíva v premene zmýšľania, aby už viac nepristupovali k duchovnému boju z mentality chudoby, ale zo zjavenia o tom kým sú a kto je ich nebeský Otec.
Ak sa Bohu na tento proces premeny zmýšľania dajú, potom budú fungovať v Božej autorite, v moci a daroch vo zvyšujúcej sa miere.
Boh odhalil skutky nepriateľa, aby ich zmarením sme znovu mohli vnímať Boží hlas a tak boli schopní rozlišovať, ako a či odpovedať na to, čo sa deje okolo nás.
Nebeský Otec nás chráni tak, že nám dáva nástroj rozlišovania, aby sa nepriateľ k nám nemohol dostať a potom tak nás či iných negatívne ovplyvňovať.

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Aký dopad má na môj život vedomie toho, že Boh je Kráľ ?
Nedarí sa mi víťaziť v duchovnom boji ? Prechádzam zdĺhavým duchovným bojom ? Zakúšam veľkú únavu z duchovného boja ? Mohlo by to byť kvôli tomu, že k nemu pristupujem z mentality chudoby ?
Vidím sa ako niečo menej než ako ma vidí Boh ? Vidím Boha ako niečo menej, než kým v skutočnosti je ? Ovplyvňuje to mieru mojej schopnosti kráčať v autorite či v moci, ktorú mi nebeský Otec dáva ?
Dokážem rozpoznať chvíle, keď nepriateľ prináša zmätok a chaos do môjho života ? Ako prakticky by som mohol/a ,,vystúpiť vyššie do Božej prítomnosti'' nad tento nepriateľov dym ?
Rozpoznávam plány a skutky nepriateľa alebo rozlišujem aj to, čo robí môj nebeský Otec ?
Reagujem automaticky podľa ľudských názorov ? Nechávam sa ovplyvňovať klamstvami nepriateľa ? Alebo sa učím rozlišovať spolu s nebeským Otcom ?

AKO PRINIESŤ PROROCKÉ NAPOMENUTIE LÍDROVI ?

Sat, 26 Oct 2024 17:22:16 GMT

Ako priniesť prorocké napomenutie lídrovi v cirkvi ?

Ak si prorocký človek, je dosť pravdepodobné, že sa pozeráš na svet skrze čierno-biele okuliare. Je pre teba ľahké rozlišovať, čo je správne a čo nie. Niekedy sa ani nepotrebuješ modliť a nepotrebuješ veľa času na rozlišovanie - stačí, že prídeš do miestnosti a okamžite zachytíš atmosféru, ako teplomer merajúci teplotu. Dokonca zrazu vieš, čo je za tým, teda to, čo to spôsobuje.

Tento dar je veľkým požehnaním, ale je možné pri ňom zakúšať aj bremeno. Požehnaním je vtedy, keď vieš múdro zareagovať na to, čo ti Boh ukazuje. Bremeno môže prísť napríklad vo forme nevedomosti, keď nevieš, ako naložiť s tým, čo vnímaš, alebo vo forme bezmocnosti, keď máš pocit, že nemôžeš veci ovplyvniť k lepšiemu alebo ich zmeniť. Stretol si sa už niekedy s týmito brzdami ?

Ako prorocký človek alebo prorok v sebe zrejme nesieš hlbokú túžbu po svätosti v živote svojho spoločenstva. Citlivosť na to, čo sa vymyká parametrom Božieho poriadku, ťa vedie k horlivosti. Túžiš, aby bol hriech odstránený, aby boli zmarené diablove plány a aby kráľovstvo Božie mohlo vládnuť medzi vami. A tak hľadáš, ako prispieť tým, čo ti Boh dáva, aby Jeho dielo napredovalo v tvojom okolí.

Možno si už niekedy skúsil o niečom hovoriť a následne videl, ako sa líder spoločenstva zariadil podľa prorockého slova, ktoré si mu odovzdal. Bolo to pre teba veľkým povzbudením a cítil si sa naplnený, pretože si práve zakúsil dobré ovocie spolupráce medzi tebou a vedúcim v cirkvi. Tento moment ti dodal odvahu podeliť sa o nejaké prorocké slovo znova a dôvera medzi tebou a lídrom spoločenstva sa ešte viacej prehĺbila.

Čo však vtedy, ak máš skúsenosť, kedy si priniesol prorocké slovo nápravy, ale zdalo sa ti, že bolo odmietnuté ? Tento článok nemá byť obhajobou vodcov, keď urobili niečo zle. Z vlastnej skúsenosti však viem, že lídri nie vždy reagujú okamžite (a ani nemusia), pretože niekedy potrebujú viacej času na rozlišovanie alebo zatiaľ nevedia, ako na slovo odpovedať. Tvoja a ich rýchlosť spracovávania prorockého slova sa môže líšiť, preto ochráň svoje srdce tým, že sa zaodeješ do trpezlivosti.

Niektorí lídri si vytvoria priestor na hľadanie, čo navonok môže pôsobiť ako ignorácia. Ak však budeš hľadať istotu vo svojom Bohu, môže ti to pomôcť prekonať fázu ticha a čakania. Najťažšie situácie vznikajú vtedy, keď došlo k slabej alebo nesprávnej komunikácii. To mohlo viesť k nepochopeniu, k negatívnej spätnej väzbe alebo k strate priazne zdieľať sa s tým, čo ti Boh dáva na srdce.

Či už sa niečo také žiaľ stalo alebo ti nejaká nevyriešená rana z minulosti zabránila uvidieť danú situáciu v pravde, chcem ťa povzbudiť, že to nemusí byť slepou uličkou alebo konečnou pre povolanie, ktoré ti Boh dal. Nebeský Otec sa totiž nepozerá iba na to, ako príjmeš a odovzdáš prorocké slovo, ale aj na to, ako odpovieš potom, čo uvidíš, ako s ním bolo naložené. Je to úsek cesty, na ktorom sa môžeš rozhodnúť čo urobíš.

Vo všeobecnosti platí, že je možné na to odpovedať rôznymi spôsobmi. Možno sa nájdeš v niektorom z nich.

Stiahol si sa, ale nie preto, aby si si nechal ošetriť rany ?
Prestal si klopať na dvere s túžbou po zmene kvôli neviere ?
Skončil si so snahou prinášať slovo nápravy, pretože si sa urazil ?
Vzdal si sa v beznádeji a presvedčený, že hovoriť o niečom už nemá zmysel ?
Skryl si sa do jaskyne v bezmocnosti a prijal rolu obete, ktorá sa ľutuje ?
Živíš v sebe horkosť stálym zameriavaním sa na to, čo nevyšlo tak, ako si túžil ?
Zakúšaš rovnaké frustrujúce výsledky no nemeníš spôsob, akým veci robíš ?
Posunul si sa od usmernenia k poukazovaniu na slabosti lídra za jeho chrbtom ?

Dobrou správou je, že už dnes môžeš urobiť nové rozhodnutie. Môžeš vystúpiť z cyklu frustrácie a začať odovzdávať prorocké slová nápravy Božím spôsobom. Tento článok je práve o tom. Ak mu to dovolíš, môže ti pomôcť v tom, ako odovzdávať slová nápravy múdro a efektívne a ako ustáť čas po jeho odovzdaní.

Verím, že v ňom nájdeš kroky, ktoré ti môžu pomôcť vyhnúť sa chybám, ktoré som aj ja buď urobila, alebo ich urobil voči mne niekto iný. Tieto kroky vyzerajú ako otázky, ktoré si môžeš položiť skôr, než sa rozhodneš komunikovať nielen niečo, čo sa ti nepáči, ale taktiež niečo, k čomu ťa pozýva Duch Boží.

OTÁZKA č.1: Mám prorocký dar, prorockú službu alebo úrad proroka ? Keď si túto otázku zodpovieš, pomôže ti to pochopiť hranice svojej autority. Tou najlepšou ochranou totiž niekedy je - nestarať sa do niečoho, do čoho ťa nič nie je. Inými slovami povedané, nerieš niečo, čo nie je tvojou zodpovednosťou alebo úlohou. Keď totiž vstupuješ do boja, do ktorého ťa Boh nezavolal a skonfrontuješ niečo, k čomu ťa Boh nepozval, riskuješ, že skončíš zranený alebo oslabený.

Vo všeobecnosti platí, že človek s prorockým darom komunikuje jednotlivcom to, čo buduje, povzbudzuje a potešuje (1 Kor 14:3). Človek v úrade proroka je darom pre cirkev, ktorému Boh dáva aj slová nápravy, aby pomáhal cirkvi dozrievať a zostávať v Jeho vôli, keď je potrebné niečo presmerovať či opraviť.

To však neznamená, že človek s prorockým darom nikdy nemôže priniesť slovo nápravy. My všetci sme povolaní hovoriť pravdu v láske a my všetci máme nejaké slepé škvrny. Keby do nášho života či služby mohli hovoriť iba proroci, náš proces premeny na Kristov obraz by bol zrazu nesmierne obmedzený. My všetci potrebujeme počuť rôznorodé hlasy, aby sme mohli rásť do plnosti toho, kým nás Boh povolal byť.

Keďže v tejto otázke hovoríme o autorite, je dôležité si uvedomiť jednu vec. Len preto, že ti Boh niečo ukázal, neznamená to, že ti dal aj povolenie a autoritu o tom automaticky hovoriť. Preto sa najprv uisti, že Boh chce, aby si sa podelil o to, čo ti zjavil, a že slovo povieš iba tomu, komu má byť adresované.

Toto je oblasť, v ktorej som osobne veľakrát zlyhala. Myslela som si, že mám povedať slovo tomu, o kom bolo, zatiaľ čo Boh často chcel, aby som sa za to ,,iba'' modlila. Keďže som nehľadala Božiu vôľu ohľadom prorockého slova, zarobila som si tým mnoho duchovného boja. Môj život bol zrazu v ohni, ktorý Boh síce neinicioval, ale použil si ho na moje posvätenie. Ak sa ti niečo podobné stalo alebo stáva, nestiahni sa v hanbe, ale ostaň učenlivý a formovateľný. Pomôže ti to nediskvalifikovať sa a pokračovať ďalej.

Viac nájdeš v e-booku, ktorý si môžeš stiahnúť bezplatne pod týmto článkom��

Dozvieš sa v ňom:

�� niekoľko spôsobov, ako Boh môže chcieť, aby si odpovedal na to, čo ti ukázal,

�� rôzne možnosti, ako sa dá predložiť prorocké slovo napomenutia lídrovi,

⏰ ako zohladniť načasovanie - kedy odovzdať slovo napomenutia,

�� čo po tom, keď odovzdáš prorocké slovo napomenutia,

❤️ o prioritách srdca pri odovzdávaní slova nápravy,

��️ čo robiť vtedy, keď slovo nebolo prijaté ?

...a ešte mnoho iného.

PROROCKÉ SLOVO PRE SK & CZ CIRKEV

Mon, 20 May 2024 14:01:40 GMT

Prijatie prorokov, starostlivosť o strážcov & sloboda od strachu z falošného prorockého

Pred nejakým časom som sa modlila a pýtala sa Pána Ježiša, či je nejaké posolstvo, ktoré by chcel povedať Svojej cirkvi v tomto období. Pánove odkazy, ktoré som prijala následne prostredníctvom sna, si môžete prečítať v tomto článku. ( Prijala som ho 9. mája 2024. )

Sen sa odohrával na mojej rodnej zemi - na Slovensku i v Čechách. Verím, že cirkev v týchto dvoch krajinách sa nachádza v období školy, kedy sa máme učiť neodpisovať a neignorovať prorokov, prorockých ľudí alebo niečo prorocké s postojom, že to nie je potrebné. Takéto správanie zraňuje a popudzuje prorockých ľudí k hnevu, pretože sa potom cítia zbytoční, nepotrební a neporozumení. Oni sú však jedným z prejavov toho, kým Boh je.

Verím, že Boh pozýva svoju cirkev k tomu, aby sa posunula v tejto oblasti zo STREDNEJ

OBCHODNEJ ŠKOLY na VYSOKÚ ŠKOLU ZDRAVOTNÍCKU . Pán Ježiš nám otvára okno milosti, aby sme mohli zanechať obchodovanie v kráľovstve Božom, v rámci ktorého si podľa seba a svojich preferencií vyberáme, čo budeme od Boha brať a prijímať a čo nie. Túži nás uzdraviť, aby sme boli schopní prijímať jeden druhého v láske. Aby sme boli schopní prijímať rôzne prejavy Ducha Svätého.

Proroci, prorockí ľudia, toto nie je povzbudenie k tomu, aby ste kráčali vo vzbure, ale v bázni pred Pánom. V snahe páčiť sa viac Pánovi než ľuďom. Nenechajte sa odradiť ani zastaviť ľudskými názormi, ostaňte verní Bohu a pokračujte ďalej.

Božie oči sú na strážcoch v týchto dvoch národoch. Možno sa venujeme rôznym projektom, ale Boh nás vyzýva k tomu, aby sme mali v našom zornom uhle aj duchovných strážcov. Potrebujú totiž starostlivosť, vedenie a ochranu, aby sa nezatúlali a nestratili. Náš Boh je našim Strážcom ( Žalm 121 ) a hľadá ľudí, ktorí by strážili spolu s Ním. Túži, aby v našich národoch spolu rástli mladší i starší strážcovia.

Následne v sne prišla scéna, v ktorej prišlo ohrozenie. Strážcovia tam už neboli. A keďže

duchovní strážcovia neboli vždy v cirkvi prítomní či aktívni, cirkev sa stala zraniteľnou voči nepriateľovi v niektorých oblastiach. O čo konkrétne ide teda nepriateľovi v tomto prípade? Nepriateľov plán je, aby sme sa tak báli falošných prorockých vecí, že neprijmeme ani tie pravé. Chce, aby sme sa báli, že niečo, čo nie je z Boha, nás ovplyvní. Chce, aby sme sa báli, že niečo falošné príde do našich životov, do cirkvi alebo do politiky. Pravdou však je, že ak sa niečoho bojíme, už sme pod vplyvom klamstva. A pod vplyvom strachu je potom veľmi ľahké niečo odsúdiť, že to od Boha nepochádza.

Strach je falošným prejavom skutočného rozlišovania. A prečo je tento strach nebezpečný? Pretože nám nikdy nepomôže rozlíšiť veci správne, z Božej perspektívy. Tento strach nezvykne vyštartovať po nás vtedy, keď sme symbolicky povedané na horách, keď sme v živote na vrchole, ale vtedy, keď sme v dolinách, keď sa cítime dole.

Stratégiou na prekonanie tohto strachu, ktorému ide o to, aby zabil Boží život v nás či medzi nami, je nedovoliť mu, aby nás zastavil. Preto ak sa niečoho bojíš, nezatvor pred tým oči. Prines to, čo ti naháňa strach pred Božiu tvár a opýtaj sa, čo si On o tom myslí.

Ak ťa prenasleduje nejaký strach, či už je to strach z prorockého alebo z prorokovania, ak sa bojíš, že ty alebo niekto iný urobí chybu pri službe tebe alebo iným, spýtaj sa Boha, či nie sú nejaké otvorené dvere strachu, ktoré potrebuješ vo svojom živote zavrieť. Ak sa cítiš ako chytený v sieti strachu, ktorý obmedzuje tvoje videnie na tak úzke, že si nevieš predstaviť, že by niečo, čomu nerozumieš alebo o čom si ešte nepočul by mohlo byť tiež z Boha, spýtaj sa Ho či nie sú nejaké klamstvá, ktorým si uveril? Keď spolu s Bohom tieto háčiky odstrániš, tvoje videnie už viac nebude obmedzované sieťkou strachu. Vstúpiš do novej miery slobody. Ak zápasíš s takýmto alebo podobným strachom, bude si to vyžadovať nejaké úsilie z tvojej strany a spoluprácu s Bohom.

John Bevere raz povedal, že strach má veľké oči, ktoré sú upriamené na nás. Strach vedie k sebestrednosti. Boh mi ukázal, že ak budeme pred týmto strachom utekať, aby sme zachránili seba samých, nebudeme schopní pribehnúť druhým na pomoc. Strach vytvára vzdialenosť vo vzťahoch, kvôli čomu sa môže stať, že nebudeme vedieť druhých varovať, ochrániť alebo im pomôcť včas. V tom sne niekto padol vlkovi za obeť, pretože nevedel, že sa v dome nachádza vlk. Písmo hovorí, že ľudia hynú, lebo nemajú poznania ( Ozeáš 4:6 ). Vzácna služba duchovných strážcov je Bohom povolaná priniesť varovanie, ktoré môže pomôcť zostať v bezpečí tým, ktorí si slovo varovania vypočujú a ktorí sa podľa neho potom zariadia.

Posledné posolstvo, ktoré prišlo prostredníctvom sna je, aby proroci a prorockí ľudia vstúpili do svojho povolania. Do povolania, ktoré je flexibilné a schopné spolu s Bohom ovplyvniť rôzne územia prinášaním pravdy, čistoty a slobody . Aby sa strach nemohol slobodne pohybovať, ako sa mu zachce. Aby ľudia už nemuseli byť jeho korisťou. Aby cirkev videla všetkých svojich členov Božími očami. Aby sme sa vedeli navzájom prijímať a byť v plánoch, ktoré sú aktuálne na Božom srdci. Amen

PROROCKÉ SLOVO K SLOVENSKU & RUSKU

Wed, 03 Apr 2024 19:16:15 GMT

�� MODLITEBNÁ VÝZVA

Drahý modlitebník, drahá modlitebníčka!

V priebehu marca 2024 som prijala sériu snov ohľadom Slovenska a Ruska. Dnes sa chcem podeliť o významy týchto snov a posolstiev, ktoré prostredníctvom nich k nám Boh hovorí. Tieto správy sú strategickými inštrukciami, na ktoré je potrebné odpovedať v aktuálnej duchovnej situácii. Tieto prorocké vhľady a varovné slová sú pozvaním od nebeského Otca k modlitebnej spolupráci s Duchom Svätým a jeden s druhým, aby boli zničené plány nepriateľa.

Slovenský národ prechádza časom neistoty, nejasnosti a krízy, v ktorom sa potrebuje vyrovnať s vnútornými národnými nespracovanými traumami, aby sme vedeli čeliť vonkajším hrozbám novým, Božím spôsobom. Ešte stále je potrebné jednať s hriechmi, ktoré sa týkajú komunizmu a nacizmu, aby sa zastavilo šírenie bezbožného vplyvu, ktorý ku nám prichádza skrze Rusko. Prečo ? Pretože nespracované traumy činia (akýkoľvek) národ zraniteľným na tlaky alebo útoky zo strany agresora.

V jednom zo snov som videla, ako sa do národa šíria balíky z ruského národa , ktoré na prvý pohľad vyzerali ako prvá pomoc , ale v skutočnosti to boli knihy v ruštine, čo vyvolávalo v národe chaos. Ľudia tieto balíčky bezhlavo prijímali, bez akéhokoľvek porozmýšľania či rozlišovania. Vyzeralo to, akoby títo ľudia nemali na výber. Nemali inú možnosť, iba prijímať informácie, ktoré sú im servírované.

Jedným z prejavov postkomunistického dedičstva je strata kritického zmýšľania, rozlišovania, zvažovania, práva na slobodnú voľbu a osobnú autonómiu. Jedni tieto balíčky prijímali, pretože ich videli ako pomoc, iní sa tomu len nechápavo prizerali, aj keď mali rozlíšenie o tom, čo sa uvoľňuje do národa. Hoci bola prvá skupina ľahko ovplyvniteľná, ani druhá skupina nepriniesla do národa zmenu, pretože hoci mala správne rozlíšenie, nič s tým neurobila.

Edmunt Burke raz povedal, že ,,k tomu, aby zlo zvíťazilo, stačí, aby dobrí ľudia neurobili nič.''

Na Slovensku vznikajú nové výzvy a straty, ktoré už viac nemôžeme prehliadať. Duchovný nepriateľ sa distribúciou informácií prichádzajúcich z Ruska snaží zneužívať zraniteľné postavenie mnohých Slovákov, ktoré prinášajú do národa chaos, zmätok a rozdelenie rodín, priateľov, cirkví, spoločnosti.

V inom sne som videla, ako medveď zaútočil na piatich Slovákov a tomu, ktorého chytil, odhryzol kus tváre. Vnímam v tom varovné posolstvo: Keď budeme prijímať veci, ktoré k nám prichádzajú od duchovného nepriateľa, môžeme prísť o svoju tvár, o svoju identitu, takže už viac nebude jasné ani zreteľné či sme ešte Slováci alebo už nie.

V médiách kolujú správy o medveďoch útočiacich na Slovákov v rôznych regiónoch. Je možné, že aj týmto spôsobom prichádza varovanie, že k nám schádza iný medveď, agresívna duchovná sila pôsobiaca skrze Rusko, ktorá by chcela drapnúť slovenský národ. Ak sa mu to podarí, Slováci stratia:

oči, teda schopnosť vidieť smerovanie, rozlíšiť ako ďalej, stratia víziu do budúcnosti
tvár, teda svoju identitu, svoj charakter.

V sne bolo ďalej vidieť, že štyria Slováci dokázali utiecť pred medveďom do bezpečia, ktorým je Boh. Číslo 4 je prorockým symbolom dverí, čo znamená, že Boh rozhodne má východisko pre situáciu, v ktorej sa nachádzame. On je našou záštitou, našou ochranou i záchranou pred akýmkoľvek nepriateľom. To za Ním potrebujeme bežať, to k Nemu sa potrebujeme ako národ utiekať.

Boh sa v knihe proroka Ezechiela 34:27-28 zaručuje: Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili. Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší.

Ďalej som k tomu prijala ešte tieto dve biblické pasáže:

1 Petrov 5:8 Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.

Genezis 39:10-21 Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11 Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. 12 Ona ho CHYTILA za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však NECHAL plášť v ruke, VYBEHOL von a UTIEKOL.

Keď sa v sne medveďovi podarilo nejakého Slováka chytiť, tak ten už s tým medveďom mohol na zemi len zostať ležať. V tejto biblickej pasáži sme čítali o tom, ako Putifarova žena využila situáciu. Keď nikto nebol doma, Jozef bol zraniteľnejší a tak sa ho rozhodla pokúšať. Pre Jozefa by bolo bezbožné mať blízky, intímny kontakt so ženou, ktorá nebola jeho zmluvnou manželkou pred Bohom. Akú múdrosť si z toho môžeme zobrať? Na Slovensku potrebujeme byť duchom prítomní, triezvi a bdelí, aby sme nepodľahli vplyvom nepriateľa, ktorý by chcel, aby sme s ním paktovali. Tento nepriateľ by nás chcel zviesť do zhody, ktorú Boh nikdy neodsúhlasil. Takáto zhoda je následkom neposväteného podriadenia sa a bezmocného vydania sa

niečomu, pred čím je potrebné utekať a byť ochránený.

Preto ťa dnes pozývam, aby si sa pridal k modlitbám za slovenský národ, špeciálne aj v tomto volebnom období.

Nebeský Otče, prosím Ťa, aby si nás ako slovenský národ uzdravil z tráum minulosti, ktoré

sme ešte nespracovali, aby sme sa nestali obeťou agresora. Proces obnovenia je zraniteľným časom, preto Ťa prosím o špeciálnu ochranu, aby sme nepodľahli bezbožným vplyvom, ktorých ovocím je zmätok, chaos a rozdelenie (v rodinách, medzi priateľmi, v cirkvi, v spoločnosti...). Chráň dobré spojenia a vzťahy vo vnútri našej zeme. Ďakujeme ti za rozlišovanie a oči, ktoré máme na to, aby sme videli. Zároveň Ťa prosíme, aby si nás uschopnil byť činiteľmi slova - ľuďmi, ktorí rozlišujú pravdu od klamu a zároveň s tým niečo robia. Daj nám prosím duchovnú triezvosť a bdelosť, aby sme neprišli o videnie a svoju jedinečnú identitu, ako slovenského národa. Modlím sa, aby sme neboli ľahko ovplyvniteľní, zvedení či zavedení informáciami, ktorých pravú podstatu je potrebné rozlišovať. Modlím sa, aby Slovensko nachádzalo útočište a utekalo k Bohu, ako k svojej ochrane či záchrane pred duchovným nepriateľom. Nech vždy s Ním nachádza cesty spásy a východisko z akejkoľvek situácie, keď by ho chcelo niečo ohrozovať. Amen

PROROCKÉ SLOVO 2024

Wed, 27 Mar 2024 21:35:15 GMT

PROROCKÉ VNEMY NA ROK 2024

4 OTÁZKY V ROKU 2024

V roku 2O24 prídu BÚRKY a OBVIŇUJÚCE OTÁZKY, podobné tej, ktorú čítame v evanjeliu podľa Marka 4:38 ,, Učiteľ, nedbáš, že hynieme?" Budeme čeliť pokušeniam dospieť k záveru, že Boh nič nerobí. Aby sme si o Bohu začali myslieť niečo, čo nie je pravda, a potom sa stali partnermi žalobcu.

HORÚCOU OTÁZKOU bude : ,, Ako sa môžeme dostať na ďalšie územie cez vlny rôznych foriem smrti, ktoré budú zúriť vo svete, bez toho, aby sme zahynuli? Verím, že toto je časť odpovede: ,,ako Telo Kristovo budeme potrebovať povstať a vstúpiť do autority ( Mk 4, 39 ). Aby sme to dokázali, budeme musieť vyhrať boj nad lžami, obvineniami a mentalitou obete.''

Jeden z kľúčov k víťazstvu nad týmito vecami je ukrytý v prechode od STAREJ k NOVEJ OTÁZKE . Z tejto: "Ježišu, čo robíš uprostred tohto ? Na túto: " Pane Ježišu, čo urobíme ( MY ) uprostred toho, čo sa deje ?
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Keď bude do národov zasiahnutých vojnou zasiata NÁDEJ, Pán povstane s uzdravením na krídlach (Malachiáš 4, 2). Boh hľadá poslov nádeje , ktorí by boli ako poľnohospodári zasievajúci nádej do miest, ktoré boli zasiahnuté rôznymi formami smrti. Tým, ktorí budú ochotní a dobrovoľní ako Izaiáš, bude Pán uvoľňovať slová, ktoré začnú uzdravovať národy.

Ďalej som počula Pána, ako hovorí: ,,Ukrajina, spoľahni sa na mňa a ja vyrovnám tvoju cestu. Je tu k dispozícii zvláštna milosť, aby si odvrátila svoj pohľad od neistoty človeka, ktorý je tu pre teba jeden deň a druhý deň ho nemôžeš nájsť. Ukrajina, chcem sa ti zjaviť ako veľký ''Ja som'', prvý a posledný, Živý. (Zj 1, 17 - 18).

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Teraz budem pokračovať všeobecným slovom:

Počula som, ako Pán povedal, že v tomto novom nadchádzajúcom roku bude veľa zmien a dní ''JEDNA''. Budeme sa učiť prijímať nové a prispôsobovať sa opakovaným zmenám. Tieto prichádzajúce zmeny sa budú ohlasovať turbulenciami. Aby sme v týchto vodách obstáli a boli v nich schopní plávať, pomôže nám čerstvé zjavenie toho, kto je Boh.

�� Exkluzivita pri stole vedenia: Budem konfrontovať ,,kempizmus'' ( táborníctvo )

Ďalšia vec, ktorú som vnímala pre tento nasledujúci rok, je potreba prestať rozmýšľať v zmysle, kto je Pavlov a kto Apolov. Kto je za jeden a kto je za druhý tábor. Budeme sa potrebovať rozviesť s týmto spôsobom zmýšľania, aby sme mohli vidieť a nasledovať to, čo robí Boh. KAMPIZMUS bude konfrontovaný a čo bude dôležité, je NEVOLIŤ týmto spôsobom zmýšľania, keď hľadáme stratégiu, ako pristupovať k tomu, čo sa deje v novej ére, v ktorej už sme.

�� NEBOJÁCNI APOŠTOLI v prvej línii

Boh povoláva do prvých línií NEBOJÁCNYCH APOŠTOLOV, ktorí boli ukovaní v plameňoch. Ich slová nie sú presladené a pokvapkané mliekom. Musia sa pripraviť, aby hovorili, aby zmobilizovali armády pripravené na boj vedený Duchom Svätým. Duch MOCI príde na ich ozbrojené zložky ako za čias SAMSONA, ktorý holými rukami roztrhal leva. A videla som, že lev sa už hýbe a zacieľuje sa na národy, ktoré by chcel zožrať. Toto je váš čas, aby ste sa obliekli do nepohnuteľnej odvahy a moci, ktorá na vás zostupuje. S dôverou vstúpte na svoje pozície a uvoľnite výzvu k činom ostatným, aby sa postavili na miesta, ktoré im určil Boh.

��️ VÝCHOVA BOJOVNÍKOV: Úloha päťnásobnej služby v duchovnej mobilizácii

Ďalej som vnímala, že prichádza čas, keď 5-násobná služobnosť v Tele Kristovom bude učiť prsty ostatných veriacich bojovať. Vzniknú nové výcvikové centrá, školy a strediská, ktoré budú poskytovať výcvik, vybavovať a mobilizovať duchovné vojská pre nadchádzajúce dni.

�� PROROCKÉ SLOVO PRE SLOVENSKO

Počula som Pána, ako hovorí: ,,Slovensko, hľadám mladú generáciu. Hľadám v krajine umeleckých a tvorivých ľudí. Je tu boj o duchovný život. Je tu pokušenie vykročiť na svetskú cestu, aby ste sa uspokojili s krátkodobými pôžitkami, ako je alkohol a zábava mimo Môjho kráľovstva. Ja však otváram dvere milosti, aby som poslal tých,...............

ktorí by prejavili záujem o mladú generáciu,
kto by im pomohol nájsť obnovu,
kto by ich znovu prepojil so zámerom, pre ktorý som ich stvoril.

Ďalej Pán povedal: ,,uvoľňujem pomazanie na boj, aké mal Dávid. Toto je váš čas bojovať za hlbší vzťah so mnou, za kráľovské vzťahy s druhými a za čistotu svojho srdca. Keď v týchto oblastiach zvíťazíte, stojte v nich!''

,,Ľady sa začnú topiť a lámať a vy uvidíte, kadiaľ tečie rieka Môjho Ducha. Spolu budeme napredovať. Prebudíte sa do Môjho pohybu, zatiaľčo sa budete zaoberať svojimi vzťahmi. Mäkkosť príde tam, kde je tvrdosť, lámanie tam, kde bolo predtým zovretie alebo skladanie bezbožných sľubov, a pohyb tam, kde nebola žiadna aktivita alebo kde veci stáli na mieste.''

,, Nový prejav Mojej slávy sa narodí okolo vašej ochoty byť jeden s druhým, s tými, ktorí sú blízko, aj s tými, ktorí sú ďaleko. Vylejem svoju slávu na rodinu, ktorá bude spojená bratským putom lásky. To, čo robíte počas vianočných sviatkov bude modelom pre rok 2024. Budete sa učiť, ako byť spolu s ďalekým i blízkym, so širšou i ďalekou rodinou, nie z povinnosti, slušnosti či donútenia, ale ochotne, v odeve pokory.''

ZNOVU vybudujem svoj dom no najprv poprevraciam stoly, paradigmy a systémy, ktoré som neustanovil. ZNOVU si vyberiem to, čo je slabé a neurodzené, aby som zahanbil tých čo sú múdri vo svojich vlastných očiach. A budú sa prizerať a budú sa hnevať. Pozdvihnem tých, ktorými opovrhovali, aby som ponížil pýchu pyšných a povýšil to, čo bolo udupané.

AKO PRACOVAŤ S PROROCKÝM SLOVOM PO JEHO PRIJATÍ ?

Thu, 21 Dec 2023 00:19:52 GMT

Spravovanie prorockých slov

Dostal som prorocké slovo. A teraz čo ? Je pravda, že ak je od Boha, tak to Boh potvrdí tým, že sa o jeho naplnenie postará Sám ? Alebo potrebujem pre jeho naplnenie urobiť niečo aj ja ? Časť odpovede sa nachádza v porozumení významu prorockého slova. Cieľom prorockého slova nie je primárne naplnenie zasľúbenia, ale vzťah s Bohom. Prorocké slovo je príležitosťou k stretnutiu sa s Bohom. Je úvodom do konverzácie s Ježišom, s ktorým potom ďalej kráčame, spolupracujeme, až dokým spolu nevojdeme do zasľúbenej zeme.

Hoci je pravda, že niektoré prorocké slová sa napĺňajú bez akéhokoľvek nášho pričinenia ( zvrchované slová ), sú aj také, ktorých naplnenie je podmienené tým, čo s prorockým slovom urobíme alebo ako naň odpovieme ( podmienené slová ). V tomto článku sa dnes pozrieme na to, ako spravovať prorocké slová. Keď sa prorockými slovami zaoberáme, preberáme aktívnu zodpovednosť za spravovanie toho, čo nám Boh povedal. Zároveň je to praktický prejav úcty, ktorým Bohu dávame najavo, že si vážime to, čo nám hovorí a že nám na Jeho hlase záleží. Venovanie pozornosti tomu, čo nám Boh dal nás zároveň pripravuje na nárast.

1 Tes 5:19-22 Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte; dobrého sa držte ! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe !

Ten, kto prorocké slovo prijal, má dovolenie slovo skúmať ( rozoberať ), dobré si ponechať a zlé spláchnuť ako zvyšky, ktoré nám už nie je treba v záchode. Nikto nemusí byť obeťou prorockého slova, pretože má právo slovo rozlišovať a slobodu ho prijať aj neprijať.

Tu je niekoľko typov, ako rozlišovať prorocké slovo skôr, než ho začneš rozoberať. Všetky sú rovnako dôležité, poradie v akom sú spomenuté slúži iba na vymenovanie oblastí, nad ktorými je dobré sa zamyslieť.

1. Je prorocké slovo v súlade s účením Biblie, ovocím Ducha Svätého, Božím srdcom a Božími cestami ?

2. Prešlo by toto prorocké slovo testom lásky ? ( 1 Kor 13:4-8 ) Prorocké slovo sa môže dotknúť negatívnych vecí, potrebuje byť však odkomunikované v láske, bez akéhokoľvek zahanbovania či ponižovania.

3. Ako ťa prorocké slovo ovplyvnilo ? Ako sa cítiš po prijatí prorockého slova ? Prežívaš jasnosť alebo chaos ? Rezonovalo ? Prehovorilo k tebe niečo ? Povzbudilo ? Utešilo ? Uzdravilo ? Vyslobodilo ? Posilnilo ? Nasmerovalo ? Priblížilo k Bohu ? Upravilo tvoje kroky na cesty spravodlivosti ? Konfrontovalo niečo v tvojej duši ale tvoj duch so slovom súhlasí ?

4. Kto ti odovzdal prorocké slovo ? Žije tento človek s Bohom ? Žije vo svetle a v nejakom vykazateľnom vzťahu ? Je súčasťou Božej rodiny ? Je v živote tohto človeka vidieť dobré ovocie ? ( Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, trpezlivosť, vernosť...).

Po rozlíšení prorockého slova môžeme začať slovo hlbšie skúmať.

zapíš si: KTO ti slovo odovzdal, KDE ti ho odovzdal ( miesto ), kedy ( dátum a rok ) a potom samotné prorocké slovo.

identita: prejdi si prorocké slovo a zisti či v ňom nie sú slová, ktoré hovoria o tom, kto si alebo ako ťa Boh vidí. Jednotlivé slová si zakrúžkuj a potom zapíš, aby si ich mal pokope na jednom mieste. Na základe týchto slov si môžeš vytvoriť deklarácie, ktoré sa začínajú slovom ,,Som...'' ( Napríklad: ,,Som spisovateľ, ktorý pomáha ľuďom znovu začať snívať.'' ,,Som učiteľka, pri ktorej sa deti cítia v bezpečí.'' ,,Som prorok, ktorý zjavuje srdce Boha Otca.'' )

súhlas: je niečo, čo mi bráni, aby som uveril tomu, čo Boh o mne hovorí, že som ? Jednaj s prekážkami, príjmi pravdu. Zhodni sa s Bohom v tom, čo hovorí o tebe, že si. Postav sa na miesto súhlasu s tým, čo Boh o tebe povedal. Po zjednotení svojej mysle s pravdou toho, ako Ťa Boh vidí potrebuješ zjednotiť s touto pravdou aj svoj život navonok. Čo by si s tým mohol urobiť ? Aké praktické kroky by si mohol podniknúť, aby si svoj život aj externe zosúladil so slovom od Boha ?

zasľúbenia: v prorockom slove identifikuj a podčiarkni všetky zasľúbenia. Vytvor si deklaráciu na základe slov, v ktorých ti Boh niečo zasľubuje. Zapíš si modlitbu, v ktorej by si sa chcel Bohu poďakovať za to, čo by ti chcel dať. Vďačnosť nám pomáha súhlasiť a otvára nás na prijatie toho, čo Boh pre nás má.

príkazy a podmienky: zisti či sú v prorockom slove spomenuté nejaké príkazy alebo podmienky k tomu, aby sa prorocké slovo mohlo naplniť ( 2 Kron 7:14, Ján 3:3 ). Účel procesu je, že Boh nás chce pripraviť, aby sme požehnanie, ktoré nám chce dať vládali uniesť. Proces sa nezačne, dokým nezačneme napĺňať tú časť, za ktorú sme zodpovední. Boh rešpektuje našu slobodnú vôľu a hľadá partnerov, s ktorými by mohol spolupracovať. V tomto prípade sa hýbeme rýchlosťou našej vlastnej poslušnosti. V prorockom slove hľadaj príkazy alebo podmienky ako: urob toto, zameraj sa na toto, Boh zdôrazňuje toto, potom príde toto, ak...potom..., keď...potom.

obdobia a časy: hľadaj či v prorockom slove nie je spomenuté načasovanie, kedy niečo urobiť. Preskúmaj či v ňom nie sú spomenuté slová, ktoré definujú obdobia a časy. Čo je v minulosti, čo už bolo ustanovené ? Čo je aktuálne prítomné ? Ktoré slová sú na teraz ? Čo príde čoskoro ? Ktoré veci sa týkajú budúcnosti ? Vytvor si tabuľku a zoraď slová do stĺpcov s názvom: minulosť, prítomnosť, čoskoro, neskôr. Vytvor deklarácie načasovania: už viac nie som..., teraz som..., čoskoro budem..., v budúcnosti budem...

V prípade záujmu o prorockú konzultáciu vám poskytnem pracovný zošit s detailnejšími inšpiráciami k spracovaniu prorockého slova, vrátane sféry vplyvu, hlavných a vedľajších tém, symbolov a metafor. Ak by ste si chceli pracovný zošit objednať mimo prorockej konzultácie, je dostupný za poplatok 5 eur. Prorockú konzultáciu alebo pracovný zošit si môžete objednať prostredníctvom správy na našu emailovú adresu novaperspektiva.sk@gmail.com

KEĎ DÁVAŠ, ALE NEMÁŠ ODKIAĽ PRIJÍMAŤ

Tue, 01 Aug 2023 05:30:07 GMT

Poznáš ten pocit, keď dávaš druhým všetko možné, ale niet toho, kto by dal niečo tebe ?

Zlaté pravidlo hovorí, že ako chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Keď vidíme, že chýbajú vzťahy, snažíme sa sadiť to, po čom túžime, aby vzklíčilo. Začíname sa o ľudí zaujímať, pozývať ich na kávu či iniciovať spoločenské akcie. Naša motivácia však vydrží častokrát iba dovtedy, dokým sa nezačneme cítiť unavení. Dokým si neuvedomíme, že naše vzťahy sú jednostranné. A že naše kontakty utíchajú v momente, keď sa k druhým prestávame vystierať. Čo robiť, keď sa snažíš robiť všetky tie správne veci, no napriek tomu majú ľudia o teba záujem iba dovtedy, dokým pre nich niečo robíš a dokým iniciuješ spojenie či stretnutie iba ty ? A čo vtedy, keď si do vzťahov s ľuďmi investoval veľmi veľa, no oni ťa napriek tomu náhle alebo časom aj tak opustili ?

Časťou tejto témy je, že druhí ľudia sa od nás niekedy potrebujú vzdialiť, kvôli oblastiam, v ktorých sme ešte pod zákonom, v ktorých veríme, že potrebujeme dosahovať určité štandardy ( = malo by to v mojom živote vyzerať takto a takto ). Ideály ohľadom vzťahov sa však niekedy môžu stať modlami a potom kameňom úrazu, o ktorý sa podkýňame. Vo všeobecnosti platí, že je dobré mať obojstranné vzťahy. Problémom je, keď sa tieto vzťahy snažíme používať k tomu, aby sme si vyplnili diery nedostatku lásky, prijatia či pozornosti, ktorú sme nedostali niekedy v minulosti, počas nášho detstva. Ľudia potom z nás cítia to hladné dieťa a podvedomé nároky, pred ktorými potom začnú utekať. Je to však zrkadlo nášho vlastného úteku, pred tými časťami našej duše, ktorým potrebujeme dopriať zdravým spôsobom to, čo v ranných štádiách detstva dostali nedostatočne.

V prvej polovici procesu budovania obojstranných vzťahov preto jednáme najprv s našimi

presvedčeniami: klamstvami, ktorým sme uverili o sebe samých niekde v minulosti. V našich vzťahoch sa totižto neprejavuje to, čomu si prajeme veriť, ale to, čomu v skutočnosti veríme. Preto ak túžiš zistiť, čomu skutočne veríš, pozri sa na to, čo sa deje v tvojich vzťahoch navonok. Máš pocit, že ľudia nevyhľadávajú tvoju prítomnosť sami od seba ? Zamysli sa, či náhodou neveríš klamstvám ako: nie som hodný záujmu, nezaslúžim si dobrých priateľov, nie som vzácny, som dobrý iba na...
motiváciami: v prvej fáze budovania druhým obyčajne dávame z nesprávnych motívov. Napríklad, aby sme získali niečo naspäť. Niečo za niečo. Sejba motivovaná nedostatkom je nasledovaná žatvou nedostatku. Sejba a žatva nie je o tom, že zasejem a zožnem pšenicu. To, čo v skutočnosti žneme, sú následky našich motivácií, v ktorých sme sadili. Naše vonkajšie situácie nám potom pomáhajú odkryť naše motivácie, aby sme s nimi mohli jednať. Dával si druhým nezištne ? Alebo aby si niečo získal ?

Naše vonkajšie okolnosti nám obyčajne zrkadlia to, s čím potrebujeme jednať v našom vnútri. Ak sa cítime odmietaní či nevyhľadávaní, sprostredkuje nám to príležitosť jednať s niečím disfunkčným v našom vnútri. Obnovenie tejto oblasti je nasledované úpravou vonkajších okolností, pretože už v nás nie je nič, čo by sme na danom mieste potrebovali upraviť. Ľudia zrazu začnú k tebe prichádzať, pretože neuzdravená časť z tvojho detstva ich prestala potrebovať. Keďže si prišiel na miesto úplnosti, plnosť toho, po čom si vo vzťahoch túžil sa zrazu začne prejavovať v tvojom živote navonok.

V druhej časti tohto procesu, keď je naša myseľ obnovená, si už viac nevšímame to, čo nám chýba, čo nám druhí ľudia nedávajú naspäť. V tomto bode v nich nachádzame seba. Keďže už so sebou nebojujeme, keďže sme sa prijali a zmierili so sebou samými, začína sa to prejavovať na úrovni našich vzťahov.

Keď sme sa prijali, môžeme rozpoznávať rôzne verzie seba samých v druhých, podľa úrovne, na ktorej momentálne sú, bez toho, že by sme sa cítili okrádaní alebo nespokojní, pretože v našom srdci už viac nie je nič čo potláčame. V neprítomnosti spúšťačov z minulosti dokážeme nebrať veci osobne, pretože naša identita či hodnota už viac nie je definovaná tým, čo pre nás druhí ľudia robia alebo nerobia. V tomto bode rozumieme už nie iba intelektuálne ale aj emocionálne, že ich neaktivita voči nám nemusí mať s nami nič spoločné ( môže ísť napríklad iba o rôznosť v hodnotách, obdobiach či aktuálnej časovej kapacite ).

O svojich potrebách však môžeme hovoriť, svoje túžby a sny o vzťahoch môžeme komunikovať. Predstaviť ľuďom niečo, čo možno doposiaľ nepoznali, čo doposiaľ možno nezakúsili alebo nad čím sa možno iba nezamysleli. Špeciálne ak žijeme v kultúre zameranej na výkon, dosahovanie výsledkov a nie na intimitu či budovanie vzťahov. Aj takto môžeme budovať víziu, ktorú nesieme pre vzťahy, aby aj tie zjavovali nebo na zemi.

Namiesto skrytých očakávaní potom môžeme komunikovať svoje túžby formou ponuky. S otvoreným postojom bez podmienok - či už to človek príjme alebo nie, vieme, že budeme v poriadku, lebo nie sme na danom človeku závislý ani ním limitovaný. Úspech totiž nemusí znamenať množstvo vzťahov, ale pár Bohom daných, pár takých kvalitných. Niekedy sme sklamaní, keď naše vzťahy nespĺňajú určité štandardy, keď ich škatuľkujeme predstavami, kým by tí druhí pre nás mali byť alebo ako by vzťah s nimi mal vyzerať. Kľúčom je niekedy dovoliť im organicky sa vyvíjať a dovoliť nebeskému Otcovi, aby On definoval o čom náš vzťah má byť. Podobne ako keď dieťa rastie v maternici a nejaké obdobie nie je jednoznačné či ide o chlapca alebo dievča, rovnako niekedy chvíľku trvá, kým sa identita v našich vzťahoch vykryštalizuje. Kým sa ukáže, kým sme v živote jeden druhého podľa Božej vôle.

AKO PRISTUPOVAŤ KU VZŤAHOM ?

Fri, 30 Jun 2023 18:55:17 GMT

Kto sme a aké máme funkcie ?

Už sa vám niekedy stalo, že ste za niekým prišli s očakávaním no odišli so sklamaním ? Keďže sú očakávania v našich končinách skloňované skôr v negatívnom zmysle, skúsim ich trochu poľudštiť. Skúste si očakávania predstaviť ako túžby. A na túžbach nie je nič zlé, keď s nimi nenarábame zle. Keď sú túžby komunikované zdravým spôsobom, otvorene, priamo, formou ponuky, po ktorej nasleduje možnosť voľby, ekosystém úcty ostáva v našich vzťahoch zachovaný. Keď k Ježišovi pristúpil istý slepý muž, Ježiš ho viedol presne k tomuto spôsobu komunikácie. Otázkou vytvoril priestor, aby mohol vyjadriť to, čo od Ježiša chcel. Tento žobrák sedel na zemi pri ceste smerujúcej do Jericha. Okolo neho prechádzali ľudia, od ktorých chcel možno vodu či jedlo, no keď sa dopočul, že okolo prechádza Ježiš, vypýtal si od Neho niečo iné. Prečo ? Pretože poznal to, kým Ježiš bol, čo bolo kľúčom k poznaniu toho, čo od Neho mohol prijať.

A tu sa dostávam k téme nášho dnešného článku. Naše očakávania na ľudí so formované a v tom lepšom prípade aj formulované podľa toho, čo si myslíme o človeku, od ktorého niečo chceme. Kto to je ? Aj v prirodzenom svete nám poznanie identity pomáha postarať sa o naše potreby. S chorým telom ideme k lekárovi, s požiarom k hasičovi, s pokazeným autom k mechanikovi. A predsa sa v našich vzťahoch stáva, že občas jeden od druhého očakávame niečo, čo nie je v súlade s našou funkciou. Alebo jeden druhému pripisujeme identitu, na základe toho, čo si myslíme o danom človeku, čo však nemusí byť v súlade s tým, čo si o ňom myslí Boh. Uvediem praktický príklad.

K lídrom v cirkvi obyčajne pristupujeme ako k tým, ktorí majú zdroje na naše problémy. Keď k ním však prichádzame s očakávaním, že nám budú môcť napríklad venovať veľa času, končíme často frustrovaní. Prečo to tak je ? Biblia nazýva cirkev Telom Kristovým. Cirkev, podobne, ako ľudské telo má mnoho rôznych orgánov, ktoré Boh usporiadal tak, ako chcel ( 1 Kor 12:24 ). Orgány v tele človeka ,,vedia'' čo môžu očakávať od orgánov, s ktorými sú prepojené, pretože ,,rozpoznávajú'' ich funkcie. Žalúdok neočakáva od kostí, že mu pomôžu spracovať toxíny a pľúca neočakávajú od pečene, že im pomôže okysličovať ostatné orgány. Príde nám to absurdné, keď to takto prirovnáme, že ?

Duch Svätý mi kedysi ukázal lídrov 5-násobnej služobnosti ako 5 častí mozgu. Keďže lídri sú častokrát tí, ktorí majú účasť na mysli Kristovej, líder možno nebude mať toľko voľného času, aby ti pomohol spracovať to, čím prechádzaš tak, ako by to vedela napríklad oblička, ale bude ti vedieť poradiť alebo niečo odovzdať, s čím budeš môcť ty už ďalej pracovať. Potom sú tu aj takí ľudia, ktorí ti možno nevedia poradiť a možno nevedia pomôcť ani niečo spracovať, ale sú veľmi hodnotní, pretože predstavujú v tvojom živote ruku. A ruka je človek, ktorý ťa chytí a dá ti pocítiť blízkosť. Ruka ti pomáha prežívať, že nie si sám. Koľkokrát sa ti už v živote stalo, že si nepotreboval počuť žiadnu múdrosť, nevládal si spracovávať to, čo sa v tvojom živote mlelo, no bol tam uprostred toho všetkého niekto s tebou a ty si si vravel, že TO bolo presne to, čo si potreboval ? Ochota len tak s niekým byť je dnes veľmi vzácnym darom, keď sme obklopení kultúrou tak veľmi zameranou na výkon a poznačenou náboženstvom.

Vo svojom živote sa mi niekedy stalo, že som od ľudí očakávala, aby plnili aspoň 5 funkcií rôznych orgánov naraz. Nerozumela som, že Boh vzťahy usporiadal určitým spôsobom a že vrámci nich my všetci predstavujeme určitú identitu a funkciu. Identita je o tom kým sme, funkcia hovorí o tom, čo v Tele zabezpečujeme. Rozlíšenie týchto dvoch vecí vo svojom živote a v životoch iných odstraňuje komplikácie, konflikty, nespokojnosť a ďalšie problémy, ktoré si častokrát len svojou nevedomosťou vyrábame. Ako to prakticky vyzeralo u mňa ? Skôr než sme s manželom začali randiť, pamätám si, ako nám ktosi poradil, aby sme sa nebeského Otca spýtali, kto sme jeden pre druhého. Bol čas, kedy nám hovoril, že sme jeden pre druhého bratom a sestrou, až dokým sa to nezmenilo. Táto skúsenosť sa stala dôležitým kľúčom v našom živote. Jasnosť ohľadom toho, kým sme v životoch druhých ľudí a kým sú druhí ľudia voči nám vniesla do našich svetov jednoduchosť a ľahkosť, keď sme sa podľa toho riadili a Bohom dané definície rešpektovali.

Možno aj ty máš svoju vlastnú skúsenosť, kedy ti Boh vysvetlil kto sú ľudia v tvojom živote a akú plnia funkciu. Alebo ťa ich funkcia pravidelným opakovaním naučila, čo od nich môžeš očakávať a tak ti to s nimi fungovalo, až dokým sa obdobie nezmenilo. PRÁSK. Buchol si si hlavu o stenu, ktorá tam predtým nebola ? Zobudilo tvoju pozornosť neočakávané správanie, ktoré zrazu vykolajilo niečo, čo si sa naučil alebo na čo si si zvykol ? Môže to byť znamením, že identita a funkcia človeka v našom živote sa zmenila, pretože sa zmenilo jeho obdobie. Vzťahy v našom živote v porovnaní s orgánmi v tele, ktoré sú fixne, raz a navždy dané, niekedy podliehajú zmene. Sú dynamické, organicky sa vyvíjajúce, niektoré sú dočasné, iné dlhodobé či celoživotné. Keď prestáva fungovať to, čo v našich vzťahoch bolo bežnou súčasťou, je možno vhodný čas si položiť otázku, či sa identita a funkcia daného vzťahu nezmenila. Takýto update nám môže pomôcť pochopiť zmenu. Zariadiť sa podľa toho je dobrou prevenciou k tomu, aby sme predišli zraneniam. Zraneniam však ani zjavenie nemusí zabrániť, keď sa srdce človeka na niekoho uplo, keď si z niekoho urobilo zdroj toho, čo si myslelo, že potrebovalo.

Zmeny sú boľavé, keď sme k vzťahom pristupovali z miesta nedostatku. Prežívame ich tragicky, keď máme pocit, že zabezpečenie pre naše potreby je limitované tým, čo pre nás urobí nejaký človek alebo skupina ľudí. Pocit straty je riešený náhradou, na ktorú sme otvorení, keď rozumieme, že Boh je nekončiaci Zdroj, ktorý pre nás nemá iba jedno riešenie a ktorý v našom živote nie je limitovaný určitým človekom alebo ľuďmi v určitej geografickej šírke. Tak napríklad. Počula som takú myšlienku, kedy niekto váhal stať sa kresťanským koučom, lebo že sa na Slovensku v takej brandži neuživý. Občas sa len potrebujeme navzájom povzbudiť, že krajina, v ktorej žijeme nie je zdrojom nášho príjmu či iných vecí, ktoré potrebujeme. Je to nebeský Otec, ktorý nás živý a ktorý sa o nás všetkých s láskou stará. Hoci Boh usporiadal naše vzťahy tak, aby sme sa navzájom potrebovali, je dôležité rozumieť tomu, že živiny, ktoré posúvame jeden druhému pochádzajú od Boha. Tento postoj nám pomáha ostávať v nádeji, že i keby sa nejaká funkcia vzťahu v našom živote skončila, zabezpečenie nebeského Otca neprestáva. On totiž iba mení spôsob, akým ho ku nám dostane.

Takéto zmeny nám umožňujú ostávať vo vzťahu jednak s Bohom, tak aj s ľuďmi, namiesto toho, aby sme boli vedení raz a navždy vytvorenými definíciami - pravidlami. Z pravidiel sa totiž stávajú zákony a keď ich ľudia v našich vzťahoch náhodou porušia, stávajú sa z nás policajti, ktorí merajú očakávané výkony druhých ľudí. Takéto ťahy sú potom nasledované rozsudkami, súdmi a pokutami, ktoré v našich vzťahoch vymeriavame. Vyjadrujeme ich slovne alebo mlčanlivosťou. Už sa vám niekedy stalo, že ste pre niekoho niečo neurobili, čo ste zvykli a daný človek vám zrazu týždeň nenapísal ? Aj takto vyzerá potrestanie, ktoré odhaľuje, že niekto si obliekol uniformu policajta. A tak to presne je. Keď sa k nám niekto prestane správať rovnako, teda uniformne, to, či sa na scéne zjaví uniforma policajta alebo nie, môže určiť motivácie, prečo boli niektorí ľudia vôbec v našom živote a kto bol ich zdrojom.

Ale hej. Nie je to nič tragické. Je to v skutočnosti dobré. Veľakrát totiž anilen nevieme čo nás motivuje, dokým sa niečo nestane. A keď náhodou k takému niečomu dôjde, ber to ako pozvanie k úprave postoja svojho srdca. Naštelovať ho tak, aby ti znovu mohlo byť dobre. Rozpoznať Zdroj všetkého čo ti chýba, svojho nebeského Otca. On ťa nezanechá. On nikdy pre Teba neprestane byť tým, kým je a On si Svoju funkciu ako jediný plní dokonale. Hoci sa ľudia v našom živote menia, Boh sa nemení. Ostáva stály, taký istý a predsa jedinečný, podľa toho, čo si myslí, že práve potrebujeme. A to nemusí byť v súlade s tým čo čakáme, no môžeme odpočívať v dôvere, že On najlepšie vie čo to kedy je.

Posledná myšlienka. Stalo sa ti už niekedy, že si zjedol niečo, čím si svoj žalúdok zaťažil ? Cítil si sa potom ťažko ? Pociťoval si bolesť ? Trvalo ti, kým si to spracoval ? Naložil si niekomu niečoho príliš veľa alebo niečo, s čím nevie prirodzene narábať ? Ak áno, mám pre teba jednu dobrú radu, ktorú aj mne kedysi niekto poradil. Pristupuj k svojim vzťahom so zámerom. Porozmýšľaj, čo by si pred kým mohol otvoriť a o čom je vhodné sa porozprávať radšej s niekým iným. Namiesto vyloženia celej zdravotnej kartotéky pred všeobecným lekárom, porozmýšľaj, či nemáš ísť s niečím z toho, za nejakým špecialistom. Váž si čas ľudí, ktorí ti ho dávajú tým, že sa na stretnutia s nimi pripravíš. Uľahčíš to sebe aj im. Osobne k tomu ľudí vediem napríklad pri mentoringu. Skôr než sa s niekým stretnem, žiadam ľudí, aby mi vopred dali vedieť, čo by potrebovali /čo by chceli. Po takýchto stretnutiach, na ktoré sa obe strany pripravíme, obyčajne odchádzame obaja spokojní.

Priatelia, byť iba tak môžeme byť so svojimi bratmi, sestrami, tetami, priateľmi...vážme si však čas našich lídrov či služobníkov tak, že k nim budeme pristupovať so zámerom, aby sme múdro využili čas, ktorý nám je s nimi darovaný. Nikdy nevieme, kedy sa to môže zmeniť, preto neberme automaticky, že sú medzi nami navždy, aby sme jedného dňa neľutovali, že sme sa ich na niečo nespýtali alebo že sme im niečo nevyjadrili. Nepristupujme k nim taktiež iba s konzumným nastavením, ale porozmýšľajme taktiež nad tým, ako by sme mohli byť požehnaním aj my pre nich. Aká je naša funkcia voči nim ?

ZHRNUTIE

so svojimi potrebami pristúp na modlitbe najprv k Bohu, svojmu Zdroju
ak to nepomáha, spýtaj sa Ho či chce, aby si s tým išiel za nejakým človekom
ak áno, tak za kým ?
spýtaj sa Boha, kto si a akú funkciu máš v živote druhých ľudí
spýtaj sa Boha, kto sú a akú funkciu majú ľudia v tvojom živote
potom sa podľa toho zariaď, začni k daným vzťahom podľa toho pristupovať v súlade s princípmi zdravej komunikácie ( otvorenosť, priamosť, komunikácia potrieb formou prosby s otvorenosťou počuť a prijať aj slovo ,,nie'' alebo ,,inokedy'' alebo ,,inde''...)
zmenili sa nejaké vzťahy v tvojom živote ? Ako sa zmenila identita a funkcia oboch strán ?
s čím by si mohol prísť za ľuďmi okolo seba ? Ako by si sa na stretnutie s nimi mohol pripraviť a tak prejaviť, že si ich čas vážiš ?

PROROCKÁ VÝZVA

Wed, 10 May 2023 19:32:34 GMT

Strategické slovo k ceste na horu Najvyššieho

25. apríla 2023 sa mi sníval sen, ktorého posolstvo Vám teraz rozpoviem :-). V sne som vystupovala na najvyššiu slovenskú horu - Gerlachovský štít. Kráčala som na ňu spolu

s mojimi rodičmi. V určitom úseku cesty sme však vedeli, že ak sa chceme dostať ďalej, potrebujeme zísť strmo dole po rebríku. Tu som si však všimla, že boli s nami mladé šteniatká. Uvedomila som si, že samé ten úsek rozhodne nezvládnu a potom neprežijú. Tak som ich naložila rodičom do ruksakov a oni ich potom bez problémov zniesli dolu, vďaka čomu sme mohli všetci spolu pokračovať.

Na ceste s Bohom kráčame ako rodina. Ak sa však chceme spoločne dostať ďalej bez toho, aby niekto niečo nezvládol alebo nebodaj zahynul, vnímam za aktuálne dôležité poukázať na mladých ľudí. Posolstvo sna hovorí o tom, že k tomu, aby sme si ich všimli, treba na nich upozorniť, pretože niečo momentálne potrebujú. Rodičovskú pozornosť, asistenciu, podporu, pomoc, čo im pomôže prejsť nejaký úsek cesty vo vzťahu, na ktorý sú v tomto štádiu, v ktorom sa nachádzajú ešte slabí či nevystrojení. To neznamená, že je s nimi niečo zlé. Znamená to iba to, že sú tam, kde byť majú a patrí to celkom prirodzene k ich vývinovému štádiu.

Cesta hore viedla smerom dole, čo znamená cez pokoru, znášanlivosť, po rebríku, ktorým je Kristus, čo znamená, že je možné spoločné zísť bezpečne, keď sa rodičia budú držať Krista. V sne som vnímala, že to pre rodičov nebola žiadna štreka. Mali dostatok sily aj vystrojenia k tomu, aby šteniatka bezpečne zniesli dolu a tak sa nikomu z nás nič zlé nestalo. Rodičia mali schopnosti, silu, kapacitu a všetko čo bolo treba bolo na mladých poukázať a vziať ich na nejaký čas na svoje plecia. To nie je pozvanie k falošnej zodpovednosti ale strategickej akcii, ktorá má svoj začiatok a koniec, pretože tento strmý úsek netrval večne. Je to slovo múdrosti k tomu, ako sa spoločne dostať ďalej.

Všimnite si mladých vo Vašom okolí, vo Vašej rodine. Venujte im čas jeden na jedného, zistite či nie je niečo, v čom by ste im mohli pomôcť, ako by ste ich mohli podporiť. Či nie je niečo v čom by potrebovali niekoho, kto by s nimi na nejaké obdobie kráčal. Akou silou by ste vedeli byť v ich slabosti ? Ako by ste im mohli poskytnúť bezpečné prevedenie úsekom, na ktorí sa cítia, že by ho sami nezvládli ? Akou schopnosťou, darom, by ste im vedeli poslúžiť ?

S úctou,

ČO ROBIŤ, KEĎ NECHCEŠ TO, ČO CHCE BOH ?

Sun, 05 Mar 2023 20:04:11 GMT

AKO NA KRIŽOVATKY rôznych záujmov ?

Už sa vám niekedy stalo, že ste chceli niečo iné, než čo chcel Boh ? Hľadali ste Božiu vôľu, no prekvapilo vás, že Božie vedenie smerovalo niekde inde, než kde by ste chceli ? Cítili ste sa, že vám slovo od Boha skrížilo plány ? V knihe Prísloví 16:9 sa píše: ,, Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.'' Osobne verím, že na plánovaní nie je nič zlé, keď si ako Božie deti organizujeme naše kroky spolu s našim nebeským Otcom. Ak však nevieme ako ďalej, môžeme čakať na konkrétne slovo, alebo vykročiť vo viere a dôvere, že nebeský Otec usmerní naše kroky, zatiaľčo budeme v pohybe. Niekto raz povedal, že je ľahšie usmerniť loďku, ktorá je v pohybe, než takú, ktorá stojí. Môžeme preto vykročiť a dôverovať, že náš nebeský Otec nám dá vedieť kadiaľ ďalej ísť.

To, ako zareagujeme na zmenu plánov má čo dočinenia so vzťahom, ktorý máme s Bohom. To, ako Ho vidíme určí to, ako k vzťahu s Ním budeme pristupovať. Tak napríklad. Ak Ho vidíme ako dobrého Otca, zmena plánov nám bude pripadať ako výhoda. Keď dôverujeme, že náš nebeský Otec chce pre nás len to najlepšie, s radosťou zabočíme, keď nás privedie na križovatku zmeny. Keď Ho vidíme a prijímame ako Pána, dávame Mu dovolenie nás viesť a hovoriť do nášho života. Keď sme si vedomí toho, že On je ten najlepší Vodca, rozhodovanie prenecháme na Neho, pretože rozumieme, že to v tom je múdrosť i naša ochrana.

Čo však robiť vtedy, keď naše srdce nie je nadšené slovom, ktoré sme od Neho dostali ? Pamätám si, ako to bolo v mojom živote. Jedného dňa prišlo povolanie odísť študovať na biblickú školu do Spojených štátov. Pozvanie prišlo v čase, kedy som bola spokojná priam vo všetkých oblastiach svojho života. Vzťahy v rodine dobre, super bývanie, parádne spoločenstvo, uspokojivé zamestnanie, prvý rok štúdia na vysokej škole. A zrazu prišlo pozvanie to všetko nechať doma a odsťahovať sa do USA. Už sa vám stalo, že vás nebeský Otec niečím prekvapil ? Ako ste sa z toho cítili ?

Poviem vám otvorene, mne sa napríklad nechcelo odísť z toho všetkého dobrého, ktoré mi v danom odbobí vyhovovalo. Z pohodlia, istoty, stability do neznáma v cudzej zemi, kde by som bola obklopená cudzími ľuďmi, kultúrou a jzykom. A tu sa začala cesta môjho srdca, s ktorou by som sa s vami rada podelila. Táto cesta sa líši detailami, keby sme si porovnali naše životy, ale má určité spoločné míľniky, o ktorých by som vám rada povedala. Osobne som si totiž všimla, že sa mi hýbe ľahšie, keď poznám cestu, ako je možné sa posúvať dopredu.

Táto cesta srdca sa začína prijatím slova od nášho nebeského Otca. Jeho slovo v nás potom začína pracovať a vynášať na povrch vnútorné alebo vonkajšie prekážky , ktoré nám bránia v tom, aby sa podľa neho v živote zariadili. Vyzerá to napríklad tak, že Boh nám niečo povie a v našom vnútri sa spustia nejaké boje. Začnú nám prichádzať na rozum všetky možné dôvody, prečo NIE. U mňa to znelo nejak takto: na Slovensku mi je dobre, nechce sa mi odísť. Nerozumiem, prečo by som tam mala ísť, tak to nechám tak. Keby som sa aj rozhodla ísť, aj tak je to nemožné, pretože si to finančne nemôžem dovoliť.

Čo bráni vám v tom, aby ste nasledovali Božiu vôľu vo vašom živote ?
Ako s vami argumentuje vaše srdce alebo aké prekážky vidíte na svojej ceste ?

Zistila som, že hoci nám bolo uvoľnené slovo od Boha, to neznamená, že je automaticky uvoľnené do daného slova aj naše srdce. Tu nasleduje naša spolupráca. Práca s myšlienkami a predstavami, ktoré sa bránia Božej vôli. Ak sa vám stalo, že ste zistili Božiu vôľu pre váš život, ale vášmu srdcu sa za tým ísť nechcelo, chcem vám povedať, že je to normálna súčasť procesu a že je to v poriadku. Ako raz niekto povedal, náš nebeský Otec nepovoláva pripravených, ale pripravuje povolaných. On ráta s tým, že niekedy potrebujeme prejsť cestou procesu s Ním a druhými ľuďmi. Za dokonalé v tomto bode vidí úprimné srdce. To je všetko, čo od nás vyžaduje.

V Žalme 51:8 sa píše, že On obľubuje pravdu vo vnútri človeka . To znamená, že Jemu sa páči, keď sme otvorení, úprimní a pravdiví voči sebe, druhým a pred Ním. Toto je druhé štádium našej cesty. Po prijatí slova môžeme nebeskému Otcovi povedať, ako sa nám dané slovo pozdáva, ako sa z toho cítime a nad čím všetkým premýšľame. Otvárame Mu svoje srdce a dovoľujeme Mu vidieť všetko to, čo sa v nás deje. Boh je dostatočne silný na to, aby to uniesol a dostatočne svätý na to, aby sa pre to na nás nepohoršil. On nás nepotrebuje pretrpieť, Jeho postoj je taký, že nám túži pomôcť so všetkým tým, čo nás trápi.

Dokonca Mu môžeme povedať aj to, keď niečo nechceme. On je veľký Gentleman. Vždy bude rešpektovať našu slobodnú vôľu a rozhodnutie. Naše aktuálne rozpoloženie však nemusí byť rozhodujúce, akoby nebolo možné ho zmeniť. Na zmenu sa môžeme otvoriť napríklad tak, že si pred Ním priznáme, že bez Jeho pomoci nedokážeme niekedy anilen túžiť po tom, čo sa Jemu páči. Môžeme Ho poprosiť, aby nás teda naplnil Svojimi túžbami, pretože je napísané, že On je ochotný dať nám chcenie i činenie ( Fil 2:13 ).

Ďalším štádiom je, že sa Ho môžeme pýtať všetky tie otázky typu PREČO. Keď deti rastú, prichádzajú do štádia objavovania. Toto štádium je častokrát sprevádzané nekonečnou otázkou PREČO ( Prečo toto ? Prečo tamto ? Príde vám to povedomé ? :-). Nebeský Otec sa teší nášmu záujmu a nemá problém nám vysvetliť zámery Svojich plánov. Prečo nás k niečomu volá alebo pozýva. Osobne, k tomu, aby som sa mohla posunúť v pozvánke na biblickú školu som potrebovala porozumieť, prečo ma tam Boh posiela. A viete čo ? Moja skúsenosť bola taká, že na moju otázku mi rád odpovedal. To ma motivovalo a definitívne posunulo bližšie k cieľu. Dokonca som zistila, že s Bohom je možné sa dohodnúť. Povedala som Mu, že ak mi nedá radosť ohľadom tejto veci, tak tam nepôjdem. Na to odpovedal tak, že mi dal radosť nie len ohľadom pozvánky na biblickú školu, ale otvoril mi prístup k radosti na každý deň. V Biblii sa o Ňom píše, že On nám rád dáva viac než si dokážeme predstaviť alebo o čo sme schopný poprosiť. Náš Tato je proste tak dobrý !!!

S novým posolstvom ohľadom Božej vôli čo sa týka nášho smerovania a budúcnosti častokrát prichádza aj potreba po aktualizácii toho, ako vidíme seba samým. Keď Boh povolal Mojžiša vyslobodiť Izraelský národ z otroctva, potreboval zažiť upgrade v oblasti jeho identity. Doposiaľ sa videl ako nevlastný syn faraóna, slovom od Boha vzišla potreba uvidieť sa po novom. Ako vysloboditeľ národa. Keď Boh menil obdobie môjho života, potrebovala som sa prestať na seba pozerať ako na učiteľku hry na gitaru a uvidieť sa tak, ako ma videl Boh v časti identity, ktorú som o sebe v tom čase ešte nepoznala. Ak nové slovo od Boha je pre vás výzvou, môžete sa nebeského Otca spýtať, ako vás vidí vo svetle tohto nového smerovania. Kým ste v Jeho očiach ?

Posledným štádiom, o ktorom by som vám chcela niečo povedať je, že nové slovo od Boha nás častokrát vedie do hlbšej úrovne vydanosti. Nové slovo najprv odkrýva to, nakoľko sme Bohu odovzdaní. Nakoľko Mu dôverujeme s našimi životmi. Zisťujeme realitu toho, kde sa momentálne nachádzame. Nie je to však na odsúdenie, ale pozvanie odovzdať sa Mu v dôvere znova. Možno nanovo. Hlbšie. Odovzdať Mu naše podmienky a práva. Znova Ho pustiť ku kormidlu nášho života. Je to bod cesty, kde sa modlíme spolu s Božím Synom - nie moja, ale Tvoja vôľa Otče, nech sa stane ( Lukáš 22:42 ). V tomto štádiu prichádzame do takého bodu sladkej slabosti a zraniteľnosti, ktorá je príjemná Božím nozdrám. Keď prichádzame na miesto, kde sa križuje naša vôľa s Božou, je to nejaká forma kríža. Miesto, kde zomiera klamstvo, že ak veci nebudeme mať pod kontrolou a život v svojich rukách, nebudeme sa mať dobre alebo naopak, stane sa niečo zlé. Je to miesto, kde láska Otca dobíja naše srdcia a vyháňa strach, ktorý nám bránil dovoliť Mu rozhodovať.

Takto vyzerala napríklad aj moja cesta prechodu cez križovatku rôznych záujmov. Mojich plánov a Božích zámerov. Verím, že táto cesta môže byť plná krásy pre každého jedného z nás. Krásy objavovania seba a spoznávania srdca nášho nebeského Otca, ktorý nás bezpodmienečne prijíma a nebojí sa s nami rozprávať o čomkoľvek, čo by nám bolo treba. Je tu pre nás, ochotný s nami kráčať a rozprávať sa o všetkých tých myšlienkách a rozpoloženiach, ktoré hovoria jednoducho iba o rôznych štádiách srdca, ktoré je uvoľňované do Božích plánov plné pokoja a dobroty z neba. Tento článok som napísala na povzbudenie a inšpiráciu rôznymi nástrojmi, ako sa dá pracovať s vnútornými pochodmi v procese prípravy na jedinečnú Božiu vôľu s našimi životmi.

PROROCKÉ SLOVO 2023

Wed, 11 Jan 2023 21:35:21 GMT

ČO MI NEBESKÝ OTEC PREZRADIL K TOMU,

ČO SA DEJE A BUDE DIAŤ ?

Na prelome starého a nového roka sa mi sníval sen, ktorého posolstvo Vám teraz rozpoviem ✍��. Sníval sa mi sen, v ktorom som videla, ako náboženský systém ukrižovával nasledovníkov Pána Ježiša Krista. Čo bolo šokujúce, no zároveň nie prekvapivé bolo,

že ako prvých popravoval deti.

NÁBOŽENSTVO PRENASLEDUJE TÝCH,
➡️ ktorých nerozpoznáva, že sú v štádiu dieťaťa vrámci svojho duchovného rastu. Dieťa sa častokrát správa nezrelo vo svojom prejave, má však právo byť v štádiu, v ktorom je. Vrámci neho, je na svoj vek dokonalé.
➡️ ktorí s ľahkosťou dieťaťa vstupujú do vecí Božieho kráľovstva

V sne som sa rozprávala s rímskym vojakom reprezentujúcim náboženský systém.

Ukázal mi klince, ktorými ukrižovávali ľudí pred rokom a ako vyzerajú klince tohto roka. Nie som z toho šťastná, ale realita je taká, že náboženstvo BUDE RÁSŤ . Bude chcieť znemožňovať v pohybe ľuďom Ducha Svätého. Kde sa však rozmnoží hriech,

tam sa rozmnoží Otcova milosť ( Rim 5:20 )

❤️ Náš nebeský Otec má však ľudí, ktorí budú ochotní sa infiltrovať do radov náboženského systému. Navonok budú vyzerať rovnako ( preoblečení za rímskych vojakov ), ich misia však bude zachrániť zajatých kresťanov, čakajúcich na popravu. Budú to ľudia na spôsob apoštola Pavla, ktorý sa nebál stať sa Židom pre Židov, pre slabých slabým, aby zachránil čo najväčší počet ľudí ( 1 Kor 9:20-23, Rim 1:14-16 ).

Je pravda, že je niekedy ťažšie ovplyvňovať zvonka. Vplyv zvnútra pestuje vzťahy, čím rastie dôvera. V takom prípade nehovoríme ľuďom o ich problémoch, ale o našich spoločných. K tomu, čo vidíme, pristupujeme ako jeden celok, ako rodina. Tvoje problémy sú mojimi problémami. Nie si na to sám !!!

Rim 1:14 Som dlžník Grékom aj barbarom, múdrym aj nerozumným, 15 a tak pokiaľ záleží na mne, som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka.

Nebeský Otec mi ukázal však aj takú skupinu kresťanov, ktorá síce plánovala svojich bratov zachrániť z väzenia náboženstva, aby ním neboli ukrižovaní. Keď však uvideli aká dlhá by bola cesta, kým by sa k nim dostali, rozmysleli si to a napokon pomôcť nešli. Otočili sa im chrbtom a zradili tak svojich vlastných.

Cesta putovania s ľuďmi, ktorí sú zajatí náboženstvom nie je ľahká. Častokrát je dlhá a stojí nás veľa. Nestojí nás však viacej, než už stála nášho Pána Ježiša Krista. Ktorý už bol ukrižovaný za nás, aby sme my nemuseli. Keď Pán Ježiš začal svoju službu, vstúpil do synagógy, kde bola zhromaždená náboženská cirkev Jeho dní. Tam otvoril zvitok a práve týmto ľuďom zasľúbil, kým by pre nich túžil byť. Bol medzi nimi a chcel tam pre nich byť ako Záchranca...

Lukáš 4:18-19 „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

To znamená, že NÁDEJ na zmenu pre nás všetkých je AKTÍVNA a ŽIVÁ !!!

APLIKÁCIA ( ako by sme mohli odpovedať na Ockovo posolstvo ? )

�� Počas nového roka sa môžeme rozhodnúť nespolupracovať s náboženstvom tak,

že odmietneme ľudí súdiť navonok a budeme hľadať rozlíšenie, či náhodou nerobia to, čo robia len pre to, lebo sú v počiatočných štádiách svojho duchovného rastu.

�� Namiesto prenasledovania ľudí, ktorí kráčajú s Bohom živým spôsobom sa môžeme od nich niečo naučiť, aby sme aj my mohli spolu s nimi vstupovať do Božích vecí a zakúšať nové miery požehnaní.

�� Namiesto vyhýbania sa môžeme stať jednými z nich. Nemusíme súhlasiť so systémom, ktorý vybudovali, môžeme však byť medzi nimi a z miesta prijatia a lásky slúžiť službou ospravedlnenia, službou zmierenia. Tým, ktorí VEDOMKY alebo NEVEDOMKY zotročujú a tým, ktorí boli náboženstvom ZAJATÍ alebo ZRANENÍ.

�� Namiesto pohodlnosti sa môžeme rozhodnúť priniesť nejakú obetu a byť ochotný kráčať s tými, ktorí sú v procese. Namiesto zrady sa môžeme dať k dispozícii tým, ktorí

sa nevedia sami vyslobodiť.

➡️ Matúš 16:24-25 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.

➡️ Matúš 5:41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.

�� Modlím sa, aby sme mohli mať pohľad nášho nebeského Otca na tých, ktorí prenasledujú i na tých, ktorí sú náboženstvom zajatí alebo zranení. Kiež sa skrze nás prejavuje Jeho srdce, ktoré ľúbi bez podmienok nás všetkých !!! Kiež nám nikdy

nechýba milosť na chcenie i činenie toho, čo sa Mu páči.

�� Modlím sa za uzdravenie historických rán, ktorých náboženstvo je len následkom.

Nech sú uzdravené srdcia tých, čo zraňujú i tých, ktorí pre najaký dôvod boli

k náboženstvu ( v negatívnom slova zmysle ) pritiahnutí. Nech sú uzdravené srdcia

tých, v ktorých rozhodol strach, ktorí sa cítia, že zradili alebo nechali tak svojich

vlastných. Modlím sa i za tých, ktorí nevládali byť súčasťou náboženskej cirkvi, aby pomohli viac tým, ktorí to potrebovali. Nech im znie Božie odpustenie a nech cítia

Jeho prijímajúce, láskyplné objatie !!!

�� Modlím sa zároveň za múdrosť rozlíšenia toho, čo sú falošné zodpovednosti, aby sme nemuseli niesť ťažké nároky toho, čo sme od seba očakávali my alebo druhí a čo je to,

k čomu konkrétnemu sme individuálne povolaní.

Amen

ČO JE TO SYNOVSTVO ?

Sun, 07 Aug 2022 12:10:31 GMT

ČO TO ? ČO S TÝM ?

To, kým sme, je témou identity. Identita Božích synov a dcér má čo dočinenia so synovstvom

a dcérstvom. Z biblického hľadiska však niečo ako dcérstvo neexistuje, iba jednotný pojem synovstvo. Tento súhrnný pojem v tomto prípade nehovorí o pohlaví ale o postavení vrámci Božej rodiny. Toto postavenie nám umožňuje žiť život, ktorý nie je zmietaný strachom či otročením rôznym veciam, aby sme dosť mali, niečo znamenali alebo čosi cítili, pretože si myslíme, že dosť nemáme alebo že dostatočnými nie sme.

Rimanom 8:15 Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva , v ktorom voláme: „Abba, Otče.“ 16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.

Podobne ako sú muži zahrnutí v neveste Kristovej ( cirkvi ), podobne aj ženy sú zahrnuté v synovstve Krista. Keď sme si uvedomili, že sme boli Kristom prijatí, prebudili sme sa Jeho pôsobením vo viere ako Božie deti. Píše sa, že naše telo je príbytkom Ducha Svätého ( 1 Kor 6:19 ), toho ducha synovstva, Ducha Božieho Syna, Ježiša Krista. Kristus je v nás ( Kol 1:27 ) a zároveň sme my boli vložení do Krista ( 2 Kor 5:17). Točí sa Vám hlava z toľkej teológie ? Nebojte sa ! Stačí, keď si zapamätáte toto zhrnutie - synovstvo je o bytí zajedno s našim nebeským Otcom .

Tým, že sme boli vložení do Krista, boli sme vložení do Jeho synovstva. Preto nemusíme formovať to svoje synovstvo a trápiť sa z toho, čo na tom našom ešte nie je dokonalé. Môžeme jednoducho objavovať to, do akého úžasného synovstva Božieho Syna sme boli vložení, aké dokonalé synovstvo nám bolo z lásky darované. Synovstvo napokon nie je o tom, aké výkony podávame, ale o tom, kým pre nášho nebeského Otca sme, bez ohľadu na to, ako sa správame . Jeho pohľad na nás sa nemení našim chovaním. Zostáva zachovaný, pretože o tom, kým pre Neho sme, je už skalopevne rozhodnuté - Jeho milované deti.

Veľa ľudí sa dnes trápi, ako má to synovstvo žiť praktickým spôsobom. Odkedy začal byť tento pojem v cirkvi viacej skloňovaný, vyplávali popri ňom rôzne otázky typu ako na to. Ako viem, že žijem v synovstve a nie v sirotstve ? A prečo na tom vôbec záleží ? Určite preto, lebo chceme byť v súlade s tým, kým sme boli stvorený byť. Byť sám sebou znamená byť v súlade s našim nebeským Otcom. Keď sa cítime vo svojej koži, užívame si život v plnosti, vzťah s Bohom, druhými ľuďmi aj sebou samými. Sme ponorení do Lásky, ktorú potom nevieme inak než smerovať naspäť smerom k Bohu

a iným. Z trápenia otázkami sme vyslobodení uvedomením si, že na to nie sme sami, že odpovede už existujú v našom vnútri. Už nemusíme vynájsť nový patent na pravdu, pretože Kristus, ktorý žije

v nás už vie ako žiť synovstvo. Každý vynález má svoj návod na použitie i svojho stvoriteľa. Synovstvo je Otcovou myšlienkou a na Synovom živote nachádzame návod na život Božieho dieťaťa.

Ján 5:19 ,, Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. ''

Rimanom 8:14 ,, Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. '''

Komunikácia s Bohom je kľúčom k odomknutiu synovstva. Ak je Boh živý, potom hovorí. Kde je niekoho prítomnosť, tam je aj jeho tvár a kde je jeho tvár, tam je aj jeho hlas. Byť niekým vedení môžeme byť za predpokladu, že s ním komunikujeme. Synovstvo je teda o počúvaní a nasledovaní hlasu nášho nebeského Otca. Podľa čoho to viem ? Pretože Biblia hovorí, že Boží Syn robil iba to, čo videl robiť Svojho Otca ( Ján 5:19 ) a hovoril iba to, čo počul hovoriť Svojho Otca ( Ján 14:10). Robiť iba to, čo vidíme robiť Otca znamená byť si vedomí Jeho prítomnosti a toho, čo robí, vo všetkom čo sa deje. Je to pozvanie rozpoznávať Jeho blízosť a aktivitu vo všetkom, čo sa deje. To je zdrojom nášho pokoja a radosti, ktorej je v Jeho prítomnosti do sýtosti ( Žalm 16:11 ). Počiatkom tejto reality je vedomie toho, že sme milovaní. A to sa začína prijatím perspektívy, ako nás Boh vidí.

Ján 5:20 ,, Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. ''

Je to láska, ktorá odomyká tvoju identitu z večnosti v tvojej ľudskosti. V Tebe, ako v človeku.

Z miesta mimo priestoru a času, miesta, kde žije Tvoj nebeský Otec, v nebi. Nebo je tam, kde je Jeho prítomnosť a Jeho prítomnosť je tam, kde si ty, pretože On ťa nikdy nezanechal a neopustil. A vieš prečo to neurobil ? Pretože ťa ľúbi a nevie inak, než v tom i naďalej pokračovať !!! Taký je už raz Tvoj nebeský Otec. Milujem tému identity, pretože tam to celé začína. Je to takým svätým grálom, tajomstvom úspechu či netajenou ingredienciou, čo robí život kresťana takým skvelým. Ak ťa kresťanstvo doposiaľ moc nebavilo alebo si sa v ňom viac trápil než tešil, zrejme si iba nepoznal prístupové heslo k sejfu nebeského pokladu, ktorý urobil Tvoj život raz a navždy bohatým. Tým heslom je práve to synovstvo.

Čo ťa delilo od radosti bolo, že si nevedel, že ten poklad bol prevedený na Tvoj účet. Bol si plne vybavený, synovstvo je už v tebe, ale zatiaľ možno žiješ iba v takom režime prežívania, v systéme sirotského zmýšľania. A vieš čo je zaujímavé ? Sirota je tiež dieťa, ktoré má svojich rodičov . Vo svojej podstate a pôvode je úplne rovnaká, ako každé iné dieťa. So svojimi rodičmi však nežije alebo ich zatiaľ nepozná. Režim autopilota sa prepína na manuál, keď nebeský Otec preberá riadenie nášho života. Otvára nám dvere, ktoré sa nám zdali byť ľudskou silou neprekonateľné a otvára nám prístup k zjaveniu. Za týmito dverami je svetlo, ktoré osvetlí veci, ktoré máme, vrátane toho, kým bol, je a navždy bude pre nás náš nebeský Otec. Zrazu nám to dopne a my začíname žiť z miesta toho, kým v skutočnosti sme a kým sme odjakživa boli, len sme to o sebe nevedeli.

Anglické slovíčko opisujúce trezor ( po angl. ,,safe'' ) je takou krásnou slovnou hračkou so slovom opisujúcim byť v bezpečí ( po angl. ,,to be safe'' ). Ak ste sa pristihli pri tom, že nebeského Otca ešte až tak nepoznáte, alebo že žijete ako sirota, ktorá nemá otca a tak musí zobrať veci do svojich vlastných rúk, pretože ak niečo nespraví ona, nikto iný sa o ňu nepostará, nič si z toho nerobte.
Nie je to alarm, ktorý nás má splašiť do ďalšieho výkonu snahy otvoriť dvere pravdy svojimi vlastnými silami. To, čo nás uvádza do odpočinku je vedomie, že to všetko za nimi je už naše.
A že nám to bude sprístupnené v Božom čase. On totiž vie, čo je pre každého z nás kedy najlepšie. Skryl to nie pred nami, ale pre nás, až do určeného času, kedy sa zjaví Kristus, ten Syn, to synovstvo božie v nás a skrze nás ( Kol 3:4 ).

Trezor je trezorom preto, lebo chráni vzácny obsah v bezpečí. A je to v bezpečí preto, lebo náš nebeský Otec nad nami neustále bdie, aby nám mohol dať dedičstvo, keď príde čas na jeho uvoľnenie. Ktorý otec by dal kľúče od ferrari trojročnému synovi ? Takže buď v pokoji a v pohode.
Si práve tam, kde potrebuješ byť. Trojročné dieťa je dokonalé na svoj vek. Nezaostávaš a nie si ani popredu, bez ohľadu na to, v akom veku si, pretože nebeský Otec ťa nosí. Je s tebou ustavične.
Je s tebou tam, kde sa nachádzaš dnes. To, kde si dnes je postačujúce a perfektné. Takže never klamstvu, že potrebuješ byť niekde inde a užívaj si to, čo je. Tu a teraz. A zajtrajšok ? Zajtrajšok odkryje nové dôvody na radosť a potom vďačnosť.

Rim 8:17 ,, Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia,...''

Izaiáš 45:3 ,, Vydám ti poklady ukryté v temnotách a cennosti zo skrýš, aby si vedel, že ja som Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa volám po mene.''

OČAKÁVANIA

Mon, 11 Jul 2022 08:58:45 GMT

AKO NARÁBAŤ S OČAKÁVANIAMI VO VZŤAHOCH ?

My všetci sme niekedy, vytvorili taký operačný manuál pre druhých, ako by sa mali voči nám asi tak správať. Je to kniha pravidiel, kniha inštrukcií, na ktorú sme upli svoje emócie. Keď sa potom daní ľudia prestali správať podľa našich predpisov, naše pocity, teda naša nálada bola určovaná tým, čo druhí ľudia urobili alebo neurobili. Tento operačný manuál sme mali preto, lebo sme verili, že ak sa ľudia budú správať podľa našich predstáv, konečne budeme šťastní. Konečne sa budeme cítiť tak, ako sme túžili alebo sa vyhneme pocitu, ktorý sme cítiť nechceli. Chceli sme ovládať svet vôkol nás, pretože sme verili tomu, že ak zabezpečíme, aby sa ľudia okolo nás správali určitým spôsobom, budeme sa mať lepšie. Verili sme, že zdroj nášho šťastia je to, čo sa deje navonok namiesto porozumenia, že emócie sú určované našim vnútorným spôsobom zmýšľania.

Mysleli sme si, že sme mali predsa rozumné očakávania a je pravda, že ľudia by sa skutočne mali správať rozumne. Ale to, čo si oni myslia, že je rozumné a čo si myslíme my, že je rozumné, môže byť veľmi, ba dokonca diametrálne odlišné. V takých chvíľach pomáha si pripomenúť, že to nie je v prvom rade o tom, že kto má pravdu a kto nie, ale o porozumení a prepojení, pretože každým rozhovorom ideme jeden s druhým buď za cieľom spojenia alebo odpojenia. Smerujeme k sebe bližšie alebo sa od seba vzdiaľujeme. Jedno je motivované láskou, druhé strachom. Láska vyháňa strach a platí i naopak, že strach vyháňa lásku. Kľúčom k vymotaniu sa z tohto labyrintu je porozumieť, prečo máme potrebu chrániť seba samých. Toto porozumenie nám potom umožní uvidieť či stojíme na pravde alebo na klamstve. Na základe toho budeme potom vedieť upraviť spôsob, akým treba k danej situácii pristúpiť a ako ju je teda potrebné riešiť.

Tento operačný manuál pravidiel sme však nenapísali iba pre druhých ľudí. Spisovateľmi sme sa stali ešte oveľa skôr, keď sme si knihu inštrukcií o tom, akými by sme mali byť napísali pre svoje vlastné životy. Verili sme, že ak naplníme pravidlá, ktoré sme sa naučili z kultúry svojho okolitého sveta, budeme konečne prijatí či milovania hodní. Chytili sme do ruky pero v momente, keď do nášho života vstúpila bolesť. Bolesť z presvedčenia, že ak budeme iní než ľudia vôkol nás, budeme v ich očiach menej cenní. Mysleli sme si, že nebude záležať na našej inakosti. Že ak sa nepripodobíme životnému štýlu druhých ľudí, ich spôsobu obliekania či vyjadrovania, nemôžeme predsa medzi nich patriť. Nemôžeme mať medzi nimi svoje miesto a tak sme začali prepisovať pravidlá, podľa ktorých druhí žili na svoj vlastný kus papiera. A keď už sme viac nevládali spĺňať štandardy okolitého sveta, oheň vyčerpania začal vynášať na povrch presvedčenia, ktorých nás nebeský Otec túžil zbaviť.

Prichádzať na koniec svojich síl, čo sa niekedy prejavuje frustráciou a stratou chuti k snahám meniť iných či napĺňať svoje vlastné štandardy, je návratom k Autorovi, ktorý nás stvoril všetkých jedinečných a vzácnych. Je to pozvanie k porozumeniu originálneho dizajnu, čím sa od iných líšime a čím svietime iným svetelným spektrom. Objavovanie jedinečnosti seba či druhých ľudí nám umožňuje prestať diktovať, čo by sme mali my alebo druhí robiť a začať tak spoznávať hlbiny plné krásy v srdciach všetkých zainteresovaných. Je to preto, lebo sme neboli stvorení aby sme nadizajnovali to, kým by sme mali byť, ale po objavení pomenovali to, kým už sme a kým sú už sú ostatní. Náš nebeský Otec to už raz a navždy nazval ako ''veľmi dobré.'' Môžeme sa preto k Nemu pridať ponáraním sa do intimity spoznávania zákutí svojho srdca i vnútra druhých ľudí. Je to bod, v ktorom záleží rovnako na oboch. Je to miesto opustenia vojny toho, kto má a kto nemá pravdu, pretože sa s detskou zvedavosťou púšťame do dobrodružstva hľadania vzácnych pokladov.

K vyhláseniu konca vojny nedošlo zdvihom bielej vlajky, po ktorej vznikol vo vzťahu jeden víťaz a jeden porazený. Skončila sa rozhodnutím oboch strán zložiť dokumenty, ktorými sme hodnotili a súdili svoje výkony, operačné manuály, ktorými sme sa nevedomky snažili naplniť svoje nenaplnené potreby. Vojna sa skončila uvedomením si, že v každom vzťahu sú len dvaja víťazi. Pretože v každom vzťahu sú dvaja ľudia hrajúci za rovnaký tím, dvaja ľudia, ktorí ťahajú za jeden povraz. Sú si rovnocenní, pretože na potrebách oboch strán rovnako záleží. Spolupracujú na ich naplnení s porozumením, že každému sa ujde dostatok, že každý má priestor k vyjadreniu toho, po čom túži, zatiaľčo druhá strana má príležitosť odpovedať naplnením danej potreby. Títo dvaja ľudia sa už viac nedelia na ,,ty verzus ja. '' Začali žiť na spoločnom území, ktoré sa volá: ,, o nás a my.'' Prestali deliť svoje životy na moje a tvoje problémy, pretože uvideli, že je lepšie niesť bremená spoločne, že je výhodnejšie pomáhať si, čím sa jarmo stáva ľahším pre obe strany.

Tí však, ktorí majú potrebu dominovať a zatiaľ nevedia ako zdravým spôsobom odkomunikovať svoje potreby, obyčajne idú horúčkovito za naplnením toho, čo si myslia, že im chýba. Z druhého človeka urobili zdroj svojho naplnenia a tak sa ho snažia donútiť k tomu, aby im niečo dal. Je to preto, lebo sa boja nedostatku. Zaberajú potom veľký priestor vo vzťahu, pretože si myslia, že inak sa im neujde dostatočne. Takáto osoba však nevyhráva, pretože druhá strana obyčajne i naďalej obviňuje a sa kvôli tomu bráni a hnevá. Tento dominujúci človek je však v skutočnosti porazený, kvôli všetkému tomu odpojeniu, ktorým svojim správaním dopomohol. Nie je to koniec sveta, ale pozvánkou k porozumeniu zákulisia scény jeho vonkajšieho správania. Čo je tá potreba, ktorú sa snaží naplniť, akurát, že zatiaľ nepozná lepší spôsob ako na to ? Čomu verí, že mu chýba ? Prečo si to myslí ? Odkiaľ to vychádza ? Kedy v minulosti sa takto cítil po prvýkrát ? Takéto otázky a im podobné sa môžu stať kľúčom k porozumeniu toho tzv. ''PREČO'' za tým, že ''ČO'' sa to deje, čo možno nevieme zastaviť, zmeniť alebo bez súvislostí zatiaľ pochopiť.

Keď sa nám niečo na tom druhom nepáči, namiesto toho, aby sme sa ho snažili zastaviť či zmeniť ponižovaním, obviňovaním, súdom, kritikou, hnevom či trestaním mu môžeme klásť otázky, ktorým sa nám naskytne príležitosť prečítať si príbeh, ktorý ho doposiaľ formoval. Poznanie minulosti človeka, ktorý stojí pred nami nám umožňuje zmeniť postoj i prístup, ktorým odpovedáme na jeho potreby. Za každým neželaným správaním je totiž volanie ľudského srdca po niektorej zo základných potrieb, ktoré máme my všetci, či už si ich priznávame alebo nie. Či už si ich uvedomujeme alebo nie, existujú na dne našej bytosti. Inými slovami povedané, očakávania sú jednoducho naše potreby, ktoré vieme alebo zatiaľ ešte nevieme odkomunikovať zdravo či správne.

Medzi tieto základné ľudské potreby patrí:

1. NALADENOSŤ : túžime, aby bol niekto na nás naladený. Aby sme boli niekým videní, počutí, poznaní, porozumení, docenení...
2. LÁSKA: túžime, aby sa z nás niekto tešil, aby nás oslavoval, potvrdil. Aby sme v niekoho očiach boli hodnotní, cenní...
3. BEZPEČIE: túžime cítiť istotu, stabilitu, ochranu, zabezpečenie...
4. VÝŽIVA : túžime po úteche, vyučovaní, po hre, hravosti, aby boli ľudia s nami trpezliví...
5. MOC: máme hlas, na ktorom záleží, potreba cítiť sa zdravo, silne, zmocnene...
6. SPOJENIE: túžba niekam patriť, byť chcený, intimita, ku ktorej dochádza z jednej strany na druhú a naspäť, pocit, že sme dostatoční...

Zdravý spôsob komunikovania svojich potrieb je jasný a priamy , aby si druhý človek nemusel domýšľať, čo by sme chceli alebo nám čítať myšlienky. Keď hovoríme o tom, čo potrebujeme otvorene, zabraňujeme nejasnostiam, ktoré by mohli viesť k zbytočným nedorozumeniam. Takýmto spôsobom chránime spojenie s ľuďmi v našom živote tým, že komunikujeme to, po čom túžime v dôvere. Takáto jasná komunikácia si vyžaduje určitú mieru zraniteľnosti a pokory, ktorá nám však umožňuje zažiť nasýtenie na miestach, kde sa cítime byť hladní. Tento spôsob takisto komunikuje úctu druhej osobe, pretože ním vyjadrujeme, že nemáme problém jej otvoriť či zveriť to, čo je v našom srdci. Podporujeme tým spojenie a prehlbujeme priateľstvo s človekom, s ktorým takto komunikujeme. Prepojenie silnie a je vyživované, kedykoľvek sa dokážeme zveriť druhému s tým kým sme, s tým, čo prežívame či potrebujeme.

Zdravý spôsob komunikovania svojich potrieb je taktiež odvážny a slobodný . Nie je v strachu utiahnutý, dúfajúc, že ten druhý sa dovtípi, po čom duša piští. Nebojí sa vyjsť tak povediac s ,,kožou na trh,'' pretože sa nebojí odmietnutia, možnosti, že by druhý človek odmietol danú potrebu naplniť. Je slobodný a tak prináša slobodu do vzťahu s druhým. Táto sloboda zabezpečuje možnosť voľby, kedy si tá druhá strana môže vybrať či na danú potrebu odpovie svojim áno alebo či povie nie. Na obe možnosti má právo a nie sú vôbec menej cenné. Každý človek má svoju kapacitu i aktuálne rozpoloženie, v ktorom môže vládať na danú potrebu odpovedať kladne alebo záporne. Buď úplne alebo so sľubom, že by vedel pomôcť v inom čase. Schopnosť dať ľuďom túto mieru slobody vychádza z poznania, že naplnenie našich potrieb nie je limitované človekom pred nami. Máme v našom tíme ešte nášho nebeského Otca, Pána Ježiša, Svätého Ducha, seba samých, iných ľudí i mnohé ďalšie spôsoby, ktorými môže byť o nás postarané.

Napokon, je nám zasľúbené, že naše potreby budú naplnené podľa bohatstva Božej slávy v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi ( list Filipanom 4:19 ). Vďaka Mu za to, že nebudú naplnené podľa našej chudoby, ani toho, čím disponujeme my, teda našej kapacity. Nebeský Otec nám sľubuje, že sa o naše potreby postará priam kráľovsky. Podľa bohatstva slávy, ktorú daroval Svojmu Synovi. On nás umiestnil v Svojom Synovi, ktorý je v Otcovom náručí. Aj my sme tam schovaní ako Jeho vlastné deti. A ktorý Otec by sa automaticky nepostaral o to, čo potrebujú Jeho synovia a dcéri ? Ba dokonca hovorí, že nám dá viac, než sme schopní si predstaviť či prosiť. Jeho dobrota presahuje naše očakávania i všetky naše najkrajšie sny. Jeho miera, ktorou meria je natlačená, natrasená, vrchovatá ( Lukáš 6:28 ). Predstavujem si to ako z rozprávky ,,Hrnček var,'' v ktorej sa kaša zabezpečenia nemíňala a neprestávala sa dopĺňať. Neubúdala ale rástla. Bolo jej dostatok pre jednotlivca, rodinu i celú dedinu. Tak nejak si predstavujem nášho nebeského Ocka. On má totiž dosť, aby naplnil každú našu potrebu a urobil nám radosť. Vďaka Nemu je tu dosť pre všetkých.

Na záver Ti poviem ešte jedno tajomstvo. Ak by si náhodou nechcel odkomunikovať nejaké svoje potreby druhým ľuďom, zdôver sa s nimi svojmu nebeskému Otcovi. Postav sa do pozície očakávania na Jeho vernosť, že On je ten, ktorí vidí a dá Ti všetko, čo Ti treba spôsobom a v čase, ktorý si vyberie, ktorý uzná za vhodné. Nechaj sa prekvapiť a nechaj sa obdarovať Bohom, ktorý Ťa vidí. Budeš požehnaný a zažiješ skúsenosť toho, že On je ten, ktorý o Tebe vie a ktorý na Teba myslí aj vtedy, keď sa zdá, že druhí ľudia nie. Vyskúšaj tento experiment. Skús nebeského Otca a zaži, že On túži byť dobrý aj k Tebe. Toto je to jediné ľudským očiam neviditeľné očakávanie, ktoré je dovolené a bezpečné. Odkomunikované je tiež, iba na inej rovine. V modlitbe srdca, ktoré vyslalo volanie od hlbiny k Hlbine. Tam oči neba vidia všetko, čo Ti treba. A bude to naplnené. Lebo On taký proste je.

POSTOJE MODLITBY

Fri, 04 Mar 2022 09:52:21 GMT

POSTOJE SRDCA PRI MODLITBE

Modlitba, ako rozhovor s Bohom je viac interakciou než žiadosťou. Keď sa modlíme, nesnažíme sa zaistiť našu budúcnosť alebo budúcnosť iných, skôr sa stávame vedomí si toho, čo už bolo zaistené dokončeným dielom smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Nesnažíme sa získať niečo, ako by to nebolo, pretože modlitbou objavujeme to, čo už je. Keď sme si vedomí toho, čo robí náš nebeský Otec a toho, čo už existuje v Jeho realite, sme uschopnení povolávať to, čo nie je, ako čo by bolo. Potom nasleduje viera, ktorá demonštruje neviditeľné vo viditeľnom.

Písmo hovorí, že nemáme sa modliť ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoje mnohé slová. Podstatou tohto verša však nie sú slová, ale to, kto ich hovorí. Náboženstvo v negatívnom zmysle, ako systém človeka kladie dôraz na to, čo máme robiť my, evanjelium Ježiša Krista hovorí o tom, čo robí Boh Otec. Modlitebná služba je teda o skutkoch nebeského Otca a Jeho slovách, ktorých sa stávame vedomí. Je o prijímaní nie akoby sme nemali, ale odkrývaní toho, čo už máme a čo už je, čo nás uschopňuje túto realitu odovzdávať ďalej.

Výzvy k modlitbám s modlitebnými predmetmi môžu byť nápomocné ako usmernenie pre ľudí, ktorí potrebujú načrtnúť začiatok cesty. Spoločný predmet nám pomáha zjednotiť sa a zhromaždiť. Tento modlitebný predmet je však iba cestou k dverám zjaveniu, ktoré nám umožňujú vnímať, čo sa v danej oblasti deje v duchovnom svete, čo už bolo autorizované, vykonané alebo čo Boh Otec aktuálne na danom mieste robí, čo je to, s čím môžeme spolupracovať a s čím môžeme súhlasiť. Takáto modlitba zhody mení atmosféru, ako následok zjednotenia prirodzenej mysle s tým, čo je na mysli Kristovej.

Keď zaznieva trúba zvolania k modlitbám, obyčajne prichádza s modlitebnými predmetmi, že za ČO sa treba modliť. Slovo ,,treba'' však neznamená pohnúť sa z miesta strachu, že ak niečo na modlitbách neurobíme, stane sa niečo zlé. Prvotným cieľom modlitby nie je zamedziť, aby sa nestalo niečo zlé, ale rozlíšiť, čo robí Otec uprostred čohokoľvek zlého. V žalme 23 ( budem to parafrázovať ) sa hovorí, že nejaký Otcom prestretý stôl je uprostred akejkoľek nepriateľskej situácie. Možno je pre nás automaticky neprijateľná, ale my nie sme povolaní reagovať na všetko zlé čo sa deje, ale odpovedať na to, čo robí Otec. Jeho stratégiou uprostred čelenia nepriateľom nášho zmýšľania, je najesť sa z nebeských chlebov, tých slov o Otcových skutkoch.

Modlitebná mobilizácia v kontexte kultúry, ktorá sa dostáva z podávania výkonov a čerpania si identity či hodnoty z výsledkov, toho čo robí alebo nerobí je menej o skutkoch pôstov a modlitieb a viac o pozvaní k stolu spoločenstva s Otcom, kde sa sýtime tým, čo hovorí nebo, uprostred daných modlitebných prosieb. Nepoužívaj teda modlitebný predmet ako skalu, na ktorej máš pracovať s kladivkom slov svojich príhovorov ale ako sieň, v ktorej je možné objaviť bohato prestretý stôl spoločenstva s Otcom. Na stole sú lampy, vďaka ktorým uvidíš sieň daných oblastí či okolností určených na modlitby v inom svetle. V tejto radosti máš potom silu pohnúť horami, vo viere, ktorá prichádza počutím toho, čo hovorí Boh Otec.

Kultúra tohto sveta sa nás snaží tlačiť do modlitieb, keď si logicky myslí, že to treba v určitých oblastiach. Pán Ježiš však povedal, že len jedno je treba a Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme. Sedieť pri Pánových nohách a počúvať na Jeho slová. Rozpoznávanie Ježišových slov nám umožňuje vojsť do odpočinku, ktorý je opakom snaženia sa či vojny. Účinná alebo efektívna modlitba začína stelesnením opaku, toho, čo by sme chceli vidieť zmenené, zatiaľčo zmena prichádza vojdením do jednoty s tým, ako veci vidí Otec, odkrytím Jeho perspektívy v danej oblasti. Za vojnu sa nedá modliť bojovaním, pretože oheň sa neuhasí ohňom. Je to voda odpočinku a pokoja, ktorý uhasí plameň zvady a bojovania.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať synmi Božími ( Matúš 5:8 ). Synovstvo, na základe života Božieho Syna, Pána Ježiša Krista, je odpovedanie na to, čo vidíme robiť nášho nebeského Otca. Tým objavujeme radosť a odpočinok. Šírenie pokoja sa začína stelesnením slova, ktoré sme počuli od Otca. Stelesnenie slova však nie je o stávaní sa niekým kým nie sme, alebo obdržaní stavu, ktorý nemáme, skôr o spoznávaní toho, kým sme odjakživa boli a rozpoloženia, v ktorom sme vždy boli. Modlitba je o nachádzaní pokladov uprostred tmy a cenností v skrýšach našou prirodzenou mysľou nepochopiteľných situácií. My však nemáme iba prirodzenú myseľ. Je nám umožnené mať účasť na mysli Kristovej, vďaka ktorej prichádza porozumenie videním vecí z Božej perspektívy.

Modlitba je radostným dobrodružstvom a archeologickou expedíciou, avšak nie toho, čo už nie je alebo čo sa rozpadlo vplyvom času a zmien, ale toho, čo existuje v oblasti, kde žije náš Otec - vo večnosti. Preto môžeš byť stromom, ktorému sa darí v každom období, pretože nejde primárne o to ČO je v tvojich koreňoch, ale KDE sú tvoje korene. Tie sú zasadené pri večnej rieke ( por. Žalm 1). Týmto vedomím môžeš zakúšať neustále zavlažovanie v každom čase i priestore. Otvorená myseľ a porozumenie na to, čo robí náš nebeský Otec sú ako brehy koryta riek Božieho Ducha, ktoré cez nás tečú a ktoré môžeme smerovať na miesta, ktoré to potrebujú ( Ján 7:38 ). Čoho sa dotýka táto živá voda potom ožíva a je uzdravené.

Smerovanie vôd pokoja sa začína zjavením a výkladom slova, ktoré sú korytom, vďaka ktorému budeš vedieť kadiaľ ide rieka Božieho Ducha. Smerovanie rieky nie je o ovládaní ale spolupracovaní, pridávaní sa k tomu, čo už robí Otec. Je to jazda po Jeho prúde na ktorú nás berie Otec. Nie preto, lebo by sme vedeli niečo pridať čo nie je, ale preto, lebo On rád robí všetko s nami. Robíme Otcovi spoločnosť plavbou a On potom hovorí, čo sme urobili my. Je si natoľko istý Sám Sebou, že kredit za vypočuté modlitby priprisuje nám. Oslavujeme Otca ovocím skutkov, ktoré robí On Sám. No nie je to milé ? Robí Mu radosť umiestniť nás do centra toho, čo robí. Keď vidíme čo robí, sme nadšení a On pokračuje v melódii a hovorí, akí úžasní sme my.

Modlitba je výletnou loďou na spoznávanie oblastí rozpamätávaním sa na to, čo bolo vykonané už od počiatku vo večnosti. Je to ako prezeranie si rodinného albumu fotografií, spomienok s Otcom na to, čo urobil a čo sme urobili my. S týmto rozpamätaním sa vchádzame do vopred pripravených skutkov, ktoré urobil Otec pre nás, aby sme si ich dneska užívali. Boh je o rodine a rodina je o interakcii a spoločnom žití jeden s druhým. Podobne ako v prirodzenom svete sa prioritne nezameriavame na to, že zrazu máme používať špeciálne techniky vyjadrovania slov, aby sme sa spolu spojili, podobne aj v tom duchovnom je konverzácia spoločným životom prirodzeným javom, kedy nevedomo používívame nástroj modlitby. Nezameriavame sa teda na modlitbu ako samotný cieľ ale účel modlitby, ktorým je spoločenstvo s Bohom a jeden druhým. Dovoľ Bohu Otcovi, aby sa ťa dotkol a dotkneš sa druhých. Dovoľ Mu, aby tebou pohol a pohneš horami.

Mnoho modlitebných iniciatív v národe za iný národ ešte neznamená, že ľudia povstávajú na modlitbe. Modlitebné výzvy sa stávajú osobnými výzvami, keď brnknú na strunu duší, ktoré sú zviazané výkonmi a ktoré si čerpajú hodnotu z toho, ako veľa alebo dobre sa modlili, aby boli ospravedlnené pred Bohom, že niečo urobili. V takýchto prípadoch si nebeský Otec používa modlitebné mobilizácie nie k tomu, aby ovplyvnili iný národ, ale uzdravili srdce národa, ktorý bol zvolaný k modlitbám. Takéto modlitby netrvajú obyčajne dlho. Rýchlo zbĺknu tlakom urgencie a stresu a zhasnú uhlíkmi motivácií, ktoré začnú smrdieť dynom, tých dôvodov, prečo sme sa vôbec začali modliť. Možno z pocitov viny. Nedostatočnosti. Falošných zodpovedností. Očakávaní, ktoré sme na seba prijali. Bezmocnosti. Frustrácie. Stresu. Strachu. Vonkajšie otrasy vynášajú na povrch vnútorné zátarasy. Modlitbou to však nikdy neprestalo byť. Dialo sa však iba niečo iné, než čo sme očakávali.

Možno si čakal, že budeš meniť budúcnosť iného národa, Otec však začal premenou teba. Vedome prebiehala modlitba za iný národ ale nevedome prebiehala interakcia medzi Bohom Otcom a tebou. Modlitba vpred je teda niekedy modlitbou vzad, kedy nám Otec dáva vedieť stratégie za ČO sa modliť, ale so straatégiami aj porozumenie tomu, že PREČO a AKO. Žiadna z týchto fáz nie je menej cenná ale rovnako dôležitá. Bez ohľadu na to, v akej fáze sa nachádzaš, je to v poriadku a súčasťou tvojej cesty s Otcom, ktorý je s tebou práve tam, kde sa nachádzaš. Tak či onak, nenechajte sa oklamať vonkajším zdaním, ak máte pocit, že národ povstal do modlitby za medzinárodné veci. Nie každý zvuk je melódiou, ale orchester je zhlukom rôzne hlbokých a vysokých tónov, ktoré spoločne uvoľňujú pieseň. Nevštímajte si iba vysoké tóny a objavíte slová, ktoré Otec spieva v týchto dňoch, v kontexte modlitieb za východnú Európu.

O ČOM JE PÚŠŤ ?

Thu, 03 Feb 2022 11:11:07 GMT

Čo myslíme pod tým, keď hovoríme, že sme na púšti ?

Byť na púšti znamená čeliť rovnakým veciam znovu a znovu, okolnostiam, ktoré sa nehýbu, pretože všetko čo vidíme je iba piesok. Nič špeciálne, obyčajné dni, nič sa nemeniace okolnosti. Horúčava Slnka počas dňa a mráz Mesiaca počas noci, žiadna oáza občerstvenia, zatiaľčo cez to kráčaš sám. Všetko čo vidíš na horizonte sú žlto biele duny, čeliac nebezpečenstvu škorpiónov a ďalších stvorení. No k čomu je to dobré ? Obdobie púšte obyčajne nemáme radi. Mentalita obete obviňuje púštne obdobie. Synovstvo však rozpoznáva Otcove zámery vrámci daného obdobia. V púštnom období sa vonkajšie okolnosti nemenia, pretože zmena prichádza zvnútra. Púštne obdobia nám pomáhajú uvedomiť si, že snaha zmeniť veci navonok nie je cestou napred. Keď sa vzdávame potreby, že sa veci musia zmeniť navonok k tomu, aby sme boli šťastnejší, sme pripravení pozrieť sa na to, čo sa deje v našom vnútri. Synovstvo rozpoznáva, že obdobie púšte je miestom utíšenia, plným Otcových myšlienok, ktorých je tak veľa ako piesku. Prestaň sa zameriavať na to čo sa nedeje a začni objavovať, čo je v púšti dostupné. Budeš sa mať hneď lepšie, objavujúc potenciál či zámery púšte.

Žalm 139 : 17-18 Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku.

Syn Boží, ktorý je v Biblii prirovnávaný k Slnku, nás ožaruje svetlom Svojej pravdy k tomu, aby nás vyslobodil a odkryl uzdravenie v našom vnútri, ktoré nám už bolo dané, pretože je napísané, že je dokonané. Jeho pravda odstraňuje dekel, ktorý nám zabraňoval uvidieť Studňu. Jeho pravda nám pomáha prezrieť do reality, že sme odjakživa boli oázou, nikdy nemajúcou nedostatku, poslanou k tomu, aby sme občerstvovali tých, ktorí sú na púšti tohto sveta, ktorí si nie sú zatiaľ vedomí Zdroja. Púšť nie je pre teba, ale také dočasné obdobie obnovovania zmýšľania formuje teba, aby si bol tam vonku pre iných ako znamenie, ktoré ukazuje cestu k nasmerovaní ľudí k Studni živej vody - k Bohu Otcovi. Keď všetko čo vidíš vôkol seba alebo pred sebou je také pozemské alebo obyčajné, zameriavanie sa navonok vyschne, aby si objavil zaujímavé kráľovstvo vo svojom srdci.

To, kým si je duch, ktorý nepotrebuje púšť, pretože je oázou plnou živej vody Ducha Svätého. Púštou však môže prechádzať tvoja duša. Púšť môže byť zrkadlom jej dočasného rozpoloženia. Púšť sa týka tvojho zmýšľania. Necítiš sa bezpečne, keď je na blízku škorpiónske náboženské zmýšľanie, klamstvo, ktoré nasleduje pocit, že nikam nesmeruješ, pretože akoby všetko čo vidíš okolo je iba piesok. Sú to také časy, kedy máš pocit, že nič sa nemení. Nič nepomáha. O niečo si sa snažil, ale prešlo ti to cez prsty tak krehko a ľahko ako piesok. Čokoľvek čo robíš alebo kamkoľvek ideš, zdá sa, že k ničomu ťa to nepribližuje. K žiadnej zasľúbenej zemi. Čo na svete mám ešte urobiť k tomu, aby som na horizonte uvidel konečne niečo iné ? Niečo očakávané ? Niečo nové ? Sú to také myšlienky, ktoré by nás chceli bodať pri srdci a napĺňať jedom beznádeje. Keď spáliš svoju silu v pote podávania výkonu, stúpiš si na škorpióna zastavením sa v uvedomení si, že žiadna snaha nebola potrebná. Nepotrebuješ urobiť nič, pretože už bolo všetko urobené pre teba. Začínaš od cieľovej čiary, objavujúc trasu, ktorá bol vyšlapaná pre teba raz a navždy, vo svetle dobrej správy. Hýbeš sa smerom z neba na zem, motivovaný zjavením, pravdou, ktorú ti Boh povedal, čo nie je nikdy stratou, skôr vykupovaním času.

Púšť je pre niektorých ľudí ilúziou, pre iných realitou, reálnou skúsenosťou. Púšťou, ak hovoríme o období nášho kráčania s Bohom, prechádza nie náš duch, ale naša duša. Púšť je obdobím, v ktorom nebeský Otec jedná s našim púštnym zmýšľaním. Čomu veríme, to budeme navonok projektovať. Čo vidíme vo svojom vnútri, tak sa budeme mať v danom období. Nie je na tom nič zlé a už vôbec to nie je na odsúdenie. Je to niečo normálne. Je to súčasť procesu a púte na ceste do zasľúbenej zeme. Je to cesta premeny zmýšľania. Čo môže pomôcť, je porozumenie Otcových zámerov s púšťou. Dočasné utrpenia sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na ná zjaviť ( Rim 8:18 ). Čo to je za utrpenie ? Ide o nepohodlie pracovania so svojimi presvedčeniami, ktoré ovplyvňujú náš zrak a vytvárajú rôzne fatamorgány. V tomto prípade je fatamorgánou púšť a videním je zjavenie Otca ohľadom toho, ako ťa vidí, ako vidí tvoje okolnosti a druhých ľudí v tvojom živote. Nová perspektíva Otcovho zjavenia mení realitu tvojho prežívania. Uschopňuje ťa mať prístup k Zdroju, k oáze zabezpečenia, takže máš zrazu mannu na každý deň a nič ti nechýba.

Ak už neprežívaš obdobia púšte, nepovyšuj sa preto, že si ďalej. Púšť bola tiež súčasťou tvojej cesty a dnes si vďaka Božej milosti tam, kde si aj vďaka tomu, kde si bol kedysi. Ak opovrhuješ obdobiami púšte, eštelen sa potrebuješ zmieriť so sebou samým, s cestou minulosti, ktorou si prešiel. Ak si v období púšte, neodsudzuj sa za to, kde si. Keď Boh pracuje na tebe, nie je to vôbec menej cenné, než keď bude pracovať skrze teba. Oboje sa však môže prelínať a diať zároveň, ako taká eklipsa Slnka a Mesiaca. Syn na na teba svieti a ty svietiš na zemi pred ľuďmi okolo teba. Ak si na púšti, prechádzaš dobrodružným objavovaním toho, čo ti je k dispozícii, kým si a kým je Otec.

Obdobia a časy nie sú zdrojom tvojej istoty. Istotu ti niekedy prináša pokoj vyplývajúci z poznania toho, ako dlho bude ešte niečo trvať. To sa však pri kráčaní s Bohom nie vždy dá určiť. Voláš sa veriacim po viere, nie po porozumení. On ti zasľubuje pokoj, ktorý prevyšuje akékoľvek porozumenie a pokojom je On, ako istota všetkých tvojich časov. Obdobia sa menia a zmeny nie vždy prispievajú k stabilite. Sú sprevádzané často trasením, dokým neprejdeme z jedného miesta na druhé, kým sa neotrasie dočasné a nezostane to večné. Keď však vieš, kto iniciuje každé tvoje obdobie, si uschopnený odpočívať v Otcových rukách, z ktorých ťa nikto nemôže vytrhnúť ( Ján 10:29 ).

Nechcem hovoriť proti púštnym obdobiam, pretože v Kristovi je všetko zmierené ( 2 Kor 5:17-18, Kol 1:20 ). Prítomnosť Ducha Svätého nás uschopňuje uvidieť Krista vo všetkých obdobiach života, pretože On je Život, tou živou vodou možnou k nájdeniu v Pravde a Poklade každého obdobia. Ak ti zatiaľ nedochádza čo sa deje v tvojom živote práve teraz, pokús sa zmeniť smer svojho nazerania, skús sa na to pozrieť z iného uhla. Možno budeš prekvapený z toho, čo objavíš, pretože život je vždy nádherný a zmysel dávajúci v každom období. Pamätaj, že znechutený z nejakého obdobia si iba vtedy, ked v ňom nerozpoznávaš Boha a Jeho zámery, ktoré sú vždy dobré pre teba. Môže ti chvíľku potrvať, kým ich rozpoznáš ale o tom je cesta objavovania ukrytých krás života pre nás a nie pred nami.

OTÁZKA NOVÝCH UČENÍ

Mon, 20 Dec 2021 10:48:09 GMT

KOMPAS k zorientovaniu sa tvárou v tvár novým veciam

Je niekoľko prúdov nových učení, ktoré prichádzajú na Slovensko práve v tomto období,

i keď tu vždy boli nejaké nové učenia, ktoré prichádzali, pretože my všetci rastieme

a učíme sa takisto aj jeden od druhého. Nie všetko, čo sa deje v cirkvi je vždy z Boha ale so všetkým sa dá jednať v Ňom, teda Jeho, Božím spôsobom. Vieme, že v skutočnosti nie je nič nové pod Slnkom, čo zahŕňa aj učenia. Môže to byť nové iba našej miere poznania, ale nie Duchu Svätému, ktorý žije v nás a ktorý pozná všetky veci. Mojou zodpovednosťou nie je povedať, ktorý prúd je pravdivý a ktorý falošný. Vo všeobecnosti ale chcem povedať toľko, že niekedy nemáme problém vydať zvuk varovania bez preberania osobnej zodpovednosti. Ľudia sú vyvlačovaní k novým veciam von preto, lebo niekedy nezakúšajú čerstvosť nového alebo niečoho viac vo vnútri, tam kde boli, čo nie je na odsúdenie ale príležitosťou k zdravej sebareflexii. Na druhej strane, jednotlivci zatiaľ nie sú zrelí, ak sa nechávajú strhnúť vlnou každej novej populárnej, duchovnej módy.

Ak to s nami ľahko hne, keď nám zvonka niekto ponúkne sladkosť, je na stole potreba po výchove. Bez ohľadu na to, ako sladko to môže chutiť, naše duchovné kráčanie nemôže byť hýbané či vedené iba duchovnými skúsenosťami či sľubmi po sladších veciach. Každý zdravý rodič dáva deťom stravu, ktorá pozostáva nie iba z mlieka s medom, ale taktiež zeleninky a mäsa v bázni Božej. Výraz našej tváre nie je primárne dôležitý, keď je nám servírovaný plný pokrm v hojnosti, pretože jeho živiny nám pomáhajú zdravo rásť a dospievať v Božích veciach, nie akoby sme mali niečoho nedostatku, ale v progresívnom zjavení od slávy do slávy. Nemôžeme súdiť ľudí, ale môžeme rozlišovať, čo je a čo nie je pravdivé, pretože aj Sám Boh je mečom, oddeľujúcim jedno od druhého. Tento článok nie je ani zelenou k upodozrievaniu každej novej veci, ktorá sa nám dostane do uší, ale pozvaním do zrelosti synovstva, ktorá miluje všetkých a zároveň správne podáva slovo pravdy ( 2 Tim 2:15 ).

Existuje však čas, že podobne ako biologické, tak i duchovné dieťa do určitého veku pije iba mlieko a môže odchádzať preč, keď zakúša nedostatok takého pokrmu v domácom prostredí. To však nie je ospravedlnenie, keď je čas, aby niektorí ľudia vyrástli a postupne sa stávali tými, ktorí začínajú kŕmiť iných. Rast si však ako ľudia nevieme vypôsobiť sami. Je napísané, že to Boh dáva rast ( 1 Kor 3:7 ) a všetko pod nebom má svoj čas ( Kaz 3:1 ). Ak sa za mlieko v našom porozumení považuje Božia láska, chcem povedať, že z potreby po Božej lásky nikdy nevyrastieš a ani vyrásť nemáš. Je to posolstvo, ktoré nikdy nezostarne a ktoré potrebovať nikdy neprestaneme ako vzduch, ktorý dýchame. Pri rozlišovaní nových učení si môžeme pamätať, že čo je nové, nemusí hneď automaticky znamenať, že to je aj zlé. Nové, môže jednoducho znamenať iné, pozerajúce sa na vec

z iného uhľa pohľadu. Keď nové predstavuje nesprávne, je tu opäť Otec svetiel a láska.

Keď veríme, že Boh Otec sedí v kŕči na tróne, ustarostení o to, čomu veríme, budeme kontrolovať ľudí a snažiť sa ich zastaviť či rozširovať strach, komu sa treba vyhýbať varovaniami. Samozrejme, že niekedy je dobré chrániť špeciálne deti, ktoré ešte nevedia vyhodnotiť, čo je správne a potrebujú vysvetlenie rodiča, ktorý im ukáže smer. Čo s tým urobia, je samozrejme na nich. Konanie motivované strachom vytvára rozdelenia plus zasieva strach z oklamania v tých, ktorých sa človek snaží ochrániť. Povedzme si však narovinu, že niečo také, ako nulové zavedenie ani neexistuje. Vo všeobecnosti sme my všetci do nejakej miery oklamaní. Keby sme neboli, neboli by sme potrebovali Ducha pravdy, so zasľúbením, že nás vovedie do každej pravdy ( Ján 16:13 ). Boh Otec však od nás nevyžaduje najprv poznanie všetkej pravdy skôr, ako budeme mať s Ním vzťah. Je to práve vzťah s Ním, ktorý nás vovádza do každej pravdy, ktorej poznanie nás vyslobodzuje. Spoznávanie pravdy nechce, aby bolo pre nás kŕčovitým trápením ale dobrodružným objavovaním. Verím, že ako Jeho deti, sme povolané odrážať Jeho srdce v jednaní jeden s druhým. Keď počas nášho chodenia s Bohom uhneme, On nás nezatracuje ani nevyháňa, ale skrz konverzáciu pozýva k zmene zmýšľania. Učeníci na ceste do Emauz zle interpretovali čo sa stalo okolo smrti Pána Ježiša. Mysleli si, že je už po Ňom. Napriek tomu, čo si mysleli, že je pravda, On s nimi kráčal a kládol im otázky, kým neprezreli vďaka Láske, ktorá im otvorila oči.

Je rozdieľ mať lásku k pravde a komunikovať pravdu v láske. Keď je našim cieľom mať pravdu, budeme ochotní robiť radikálne rozhodnutia za cenu straty vzťahu, pretože nám ide o to, kto je správny. Výsledkom takéhoto jednania je však často rozdelenie a zranené srdcia. Otec sa ku nám skláňa, ale nie preto, aby nás v prvom rade napravil, ale preto, aby nás najprv poľúbil. Dokonca aj na príklade Pána Ježiša, ktorý naprával 7 cirkevných zborov v knihe Zjavenia vidíme, že Jeho prvým cieľom bolo prejaviť lásku. Ľudia sú ochotní prijímať slovo nápravy len do takej miery, do akej sa cítia v bezpečí. Slovo nápravy prejde z jednej strany brehu na druhý len po takom moste, ako silná je dôvera vzťahu medzi dvomi ľuďmi, cirkvami či hnutiami. Ovocím konfrontácie bez vzťahu, lásky a dôvery sú často zranené, zatvrdnuté a ešte viac zavrené srdcia. Ľudia sa dnes boja nemať pravdu či byť prichytení v klamstve, pretože sa boja kritiky, súdu, neprijatia či dokonca zavrhnutia. Keď niekto nezdieľa rovnaké presvedčenia, myslíme si, že nemôže byť okolo nás, pretože by nás nainfikoval vírom zavedenia. Nikto nás však nemôže ovplyvniť bez toho, aby sme to my dovolili. Veríme viac v silu bludu ako v Otcovu moc zachovať nás v pravde ? Ak by Pán Ježiš nevedel, že Jeho modlitba bude vypočutá, nebol by sa modlil za svojich učeníkov k Otcovi, aby boli posvätení v pravde. Inak povedané vedel, že potrebujú byť od niečoho v pravde oddelení ( slovo posvätiť znamená oddeliť ). Videl ich reálne takých, akí boli, čo Ho neviedlo k odchodu od nich, ale príhovoru za nich.

Keď si márnotratný syn vypýtal dedičstvo, otec nepokarhal spôsob jeho zmýšľania. Sme často priťahovaní k tomu, čomu už dávno veríme. Potom nás zaviesť nemôže nič. Vonkajšie učenie iba zrkadlí zavedenie, ktoré v nás už dávno bolo. Možno sa netýka zdielaných slov, ale dôvodov, prečo sme sa na danú cestu vôbec vybrali. Márnotrarný syn bol sirotou vo svojom zmýšľaní ešte skôr, než to dokázal svojimi skutkami. Vybral sa na cestu, ktorou prechádzal procesom objavovania pravdy. Otec mu nepovedal, čo je na ňom zlé skôr, než syn aj tak urobil svoje rozhodnutie. Nechal ho odísť. Je možné, že Boh je tak veľký, že nie je nervózny ani z našich potuliek ? Kráľ Dávid povedal, že keby zostúpil hoc aj do podsvätia, aj tam nájde Boha a keby zašiel aj k najvzdialenejšiemu moru, aj tam by ho doviedla Jeho ruka ( Ž 139:8-9). Je možné, že Otec dopúšťa, aby prichádzali do našej krajiny nové učenia, pretože Jeho cesty sú vyššie ako naše cesty a Jeho myšlienky sú vyššie než naše ? Jednou z foriem ochrany, ktorou Boh jedná je, že nás vystaví navonok niečomu, čo zjaví stav nášho vnútra. Ak jednáme z miesta strachu, nevidíme celú pravdu, ani určitú pravdu v pravom svetle, pretože strach hovorí o prítomnosti klamstva v našom vnútri a je pravda, že len v Jeho svetle, svetlo vidíme. Keď si svoju identitu čerpáme z pravdy doktríny, bude to nami mávať kedykoľvek príde vietor niečoho nového, čo však máva iba našimi presvedčeniami, ak zatiaľ nevieme, kým sme v Kristovi.

Čo sa týka rozlišovania, zrelí kresťania sú schopní uvidieť Boha vo všetkom. Boh je Bohom nového. On dáva čerstvú mannu a každodenný chlieb z ,,piecky Svojej kuchyne.'' Ak nám nie všetko vonia, sme schopní rozpoznať na ľuďoch Boží dar a povolanie, v ktorom prúdia, hoc zatiaľ nie úplne posväteným spôsobom ? Nebuďme hneď rýchli do vyhadzovania bábätiek aj s vaničkou. Dokážeme rozpoznať tému, ktorú Boh zdôrazňuje

aj zabalenú v špinavom obale ? Sám náš Boh sa narodil do maštale. A keď posudzujeme maštal, hovoríme iba o hnoji, alebo dokážeme povedať aj niečo pekné o ľuďoch, ktorí

sa v nej hýbu ? Všetko môže slúžiť na dobré a v každom čase je múdre si klásť otázku,

k akému dobru si Boh používa každú situáciu. Aj táto som presvedčená, že slúži k zretiu cirkvi, pozvaniu k úprimnosti k sebe samých alebo druhým, prehodnoteniu priorít ( láska alebo pravda ) a učeniu sa zdravej konfrontácii, ktorá zjavuje Otcovo srdce plné lásky. On nehľadá ako zahubiť, ale ako zachrániť. Myslíte si, že Mu záleží iba na tých, ktorých treba pred falošnými učeniami chrániť ? Alebo aj na tých, ktorí ich horlivo učia ?

Skôr, než sa apoštol Pavol obrátil k skutočnej pravde, učil učenia, ktorých ovocie bolo vraždenie inak veriacich kresťanov ( aj my si potrebujeme dávať pozor, aby sme neboli novodobými farizejmi, ktorí slovne vraždia inak zmýšľajúcich kresťanov našej doby, i keď je vždy dobré vedieť či je dané nové iba iné alebo aj zlé). Pán Ježiš Pavla uvidel inými očami. Bol pre Neho dostatočne vzácny, aby sa k nemu sklonil. Prejav lásky pomocou otázky spôsobil, že Pavol spadol z náboženského koňa výšky svojich presvedčení. Pán Ježiš prišiel navrátiť zrak slepím. V niečom nám všetkým. Také sú spôsoby synovstva, ktoré zjavujú Boha Otca. Ak si myslíme, že máme lepšiu pravdu, nehovorí to o tom, že máme väčšiu cenu či hodnotu než druhí , ale väčšiu zodpovednosť slúžiť iným, aby aj oni mohli byť zadarmo tam, kde sme boli milosťou vzatí my. Nebolo nám dané viac, aby sme sa od druhých odtrhli v sirotskom zmýšľaní, ale potiahli jeden druhého navzájom. Sami pôjdeme rýchlejšie ale len spolu zakúšame plnosť, pretože sa navzájom potrebujeme.

Pán Ježiš nikdy neslúžil akoby mal navrch, z miesta nadradeného postoja. Opásal sa zásterou a slúžil zdola, umývajúc iným učeníkom nohy, vodou slova.

Používanie meča pravdy, ktorý oddeľuje pravé od falošného nie je pozvaním k tvrdosti. Sme povolaní byť jednoznační ale nie tvrdí, poznajúci základné učenie viery a isto nie bezbrehí, poznajúci cestu ale nie chodiaci v náboženských limitáciách ( keď hovorím o náboženstve, myslím pod tým negatívny systém človeka, ktorý nie je biblický).Nesprávne zaobchádzanie s mečom slova vedie k poškodeniu duchovného sluchu, čo potom iba Syn alebo človek kráčajúci v synovstve dokáže napraviť. Skutočné používanie meča pravdy nezanecháva ľudí krvavých, v odsúdení alebo depresii. Správne ošetrenie vedie

k životu a pokoju, ktoré sú ovocím spravodlivosti, teda aj spravodlivého jednania. Milujem cirkev nášho Pána Ježiša Krista. Prijala som pozvanie zjavovať srdce nášho nebeského Otca. Verím, že práve On sa na nás nepozerá ako na tábor 1# a tábor 2#. Tábor jednotiek, ktoré majú vo všetkom pravdu a tábor dvojek, ktoré nie sú v našich očiach dostatočné, lebo v niečom ešte neprezreli. V skutočnosti, niečo nevidíme ešte my všetci. A Otec vidí svojich synov a dcéri. O koľko by sa zmenilo naše jednanie jeden s druhým, keby sme sa na druhých vrátane iných cirkví a hnutí, pozerali ako na Jeho deti ? Rodina nedelí problémy na môj a tvoj, ale vlastní výzvy ako svoje vlastné. Aj v Božej rodine, z pohľadu jednoty, sme povolaní niesť bremená jedny druhých a tak naplniť zákon lásky.

Oddeliť sa a nemať s druhými nič spoločné je najjednoduchším spôsobom, ako sa zbaviť zodpovednosti. Je to široká cesta pohodlnosti, ktorá vedie do záhuby vzťahov, prepojení. Zostať oddelení od toho, čo nepovažujeme za správne vždy môžeme, ale to nemusí vždy definovať existenciu vzťahov. Samozrejme, že nemusíme kráčať životom s každým, ale my všetci môžeme s niekým. Nedá sa riešiť všetko, ale každý z nás môže urobiť niečo. Niekedy je riešením poznať svoje miesto, mieru svojej zodpovednosti a ostatné nechať prejsť cez sitko. Nevšímať si. Niektoré učenia nemusia preniknúť do nášho vnútra. Môžeme ich nechať, aby nás obišli, ako voda kameň. Prílišné zdôrazňovanie lásky nad pravdu vedie k bezzákonnosti a prílišné zdôrazňovanie pravdy nad lásku vedie k zákonníckosti. Zákonníci boli ľudia, ktorí sa oddeľovali od jednotlivcov a skupín ľudí v mene toho, čomu verili. Nechceli sa nechať zašpiniť tým, čo žili druhí. Zašpiniť nás môže avšak iba to, čomu svojou vierou dávame moc. Pán Ježiš bol stelesnením pravdy. Zostával v životoch iných a Jeho dotyk činil malomocných čistých. Čistému je všetko čisté a nečistými nás nerobí to, čo je vôkol nás ale čo vychádza z nás. Ak budeme veriť, že presvedčenia iných ľudí nás môžu ovplyvňovať mimo našej kontroly, budeme žiť

v strachu a budovať si sebaochraňujúce múry. Strach je vždy zameraný na seba a ničí kontakt s ľuďmi, ktorí sú iní ako my. Dovoľme Otcovi milovať miesta, kde sme tvrdí voči sebe samým. Miesta, kde máme pocit, že sme ešte nedozreli či nedorazili do cieľa. Touto cestou budeme vládať, mať milosť a lásku k iným, aj k tým inak zmýšľajúcim. Každý chlad sa vytratí vo svetle Otcovej lásky. Napokon, to je to, čo všetci pod vrstvami všetkého, túžia prijímať a druhým dávať.

JEDNOTA MEDZI NAMI

Mon, 13 Dec 2021 18:25:04 GMT

Jednota v čase kovidovej pandémie

Rozdelenie je ovocím priority názorového súhlasu namiesto zachovania vzťahu. Jednota podporuje rôznosť, pretože rozumie, že spolu zostávame nie kvôli názorovej zhode ale kvôli zmluve. Najjednoduchším príkladom zmluvného života je manželstvo.

V predmanželskom sľube si snúbenci sľubujú, že ostanú spolu, bez ohľadu na to, či bude dobre alebo zle, v zdraví či chorobe, bohatstve i biede. Rodina za ideálnych podmienok zostáva spolu, nech sa deje čo sa deje. Keď prichádzajú problémy, zomkne sa k sebe bližšie. A keď povstávajú nové názory, vníma ich ako príležitosť k hodnotnému rozhovoru

a prehĺbeniu vzťahu. Kráčať v jednote znamená žiť v slobode zdieľania názorov, bez toho, že by sme prestali byť rodinou či priateľmi.

Očkovať či neočkovať, nosiť rúško či nenosiť, stretávať sa v skupinách či nie ? Keď si vyberáme patriť do jedného z dvoch táborov, automaticky sa rozhodujeme byť nepriateľom skupiny toho opačne zastávajúceho názoru. Prijímame mentalitu ,,my - vy, '' z ktorej je ľahké začať fungovať kritickým spôsobom a sebaobraňujúcim útokom. Ľudia však nie sú našimi nepriateľmi. Tým je náš spoločný menovateľ, pred ktorým my všetci

v hĺbke duše túžime byť ochránení. Je to naša spoločná cesta hľadania riešenia. Toto obdobie je školou srdca, v ktorej sa učíme byť jeden k druhému viac ľudskí, než sebeckí. Jednota si váži osobu a jej právo premýšľať inak ako ja. Jednota si váži toho druhého viac než domáhanie sa práva presadiť pravdu toho, kto ju má najviac.

Stretávame sa spolu nie preto, lebo vo všetkom jeden s druhým súhlasíme, ale preto, lebo sa máme radi. Nemusíme bojovať o to, kto bude mať veci pod kontrolou zo strachu, že nášmu názoru nebude darované miesto prejaviť sa. Sloboda rozumie, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemusí ho prijať. Keď naša identita či pocit hodnoty nie je zakorenený v tom, čo si myslíme, že je správne, nebudeme sa cítiť ohrozene tvárou v tvár iného názoru. Snaha pretlačiť svoj názor je signálom človeka, ktorý skrýva vnútornú neistotu, strach z neprijatia a zatiaľ nespoznanú svoju skutočnú hodnotu. Keď je niečo Pravda, môžeme sa uistiť v tom, že nás v tomto ohľade nepotrebuje. Ona sa totiž rada obhajuje Sama. ( Existuje ale samozrejme rozdieľ, medzi názorom a pravdou). Ťažkosti prijať iných, ktorí majú iný názor než my je prejavom, že v nejakej oblasti ešte zápasíme s prijatím seba samých.

Je to cesta premeny zmýšľania, na ktorej spoznávame, že s názormi narábame tak,

že ich netlačíme druhým ako kačicu do krku :-). Zdieľame ich vo vzťahu výmenou informácií s cieľom vzájomného spoznávania sa a obohacovania. Našou úlohou

nie je druhých poučiť ani presvedčiť o našom názore, že je pravda, ale stávať sa mostom prepojenia. Prepojenie je motivované láskou, ktorá vždy hľadá niečo, čo máme spoločné. To, na čom sa dokážeme zhodnúť je mostom, ktorý nás uschopňuje opustiť svoje protistranné brehy a stretnúť sa spolu v neutrálnej zóne. Dokážeme sa zhodnúť na tom, že každý potrebuje byť prijatý a milovaný ? Že každý človek, bez ohľadu na to, ako je rôzny, je stvorený na Boží obraz ? Že v každom človeku sa dá nájsť nejaký aspekt Božieho srdca ? Dokážeme rozpoznať spoločný cieľ aj uprostred kovidovej pandémie, za ktorým my všetci ideme i keď častokrát rôznymi spôsobmi ? Keď začíname naše konverzácie tam, kde nás niečo spája, namiesto zameriavania sa na to, čo nás rozdeľuje, potvrdzovaním hodnoty a prejavom úcty jeden voči druhému, vytvárame prostredie,

v ktorom sa obe strany cítia bezpečne vykročiť do hlbších miest rozhovoru.

Úcta je praktickým prejavom lásky. Úcta nepotrebuje súhlas, pretože rozpoznáva hodnotu rôznosti. V 1. liste Korynťanom, v 12. kapitole sa píše o jednom tele, ktoré má mnoho rôznych údov. Naše orgány vyzerajú inak a nesú rôznu funkciu ale vytvárajú dôležitú súčasť celkového systému. Rôznosť nás kombinuje do jednej jednotky či už ako rodinu, cirkev alebo národ. Máme rôzny pohľad videnia a rôzny obsah poznania, ktorým si môžeme vzájomne pomáhať. Osobne sa k danej téme neviem vyjadriť napríklad

z politickej perspektívy, pretože som prijala od Pána Boha iné povolanie. Naša rôznosť

nie je handikepom ale nástrojom, ktorý slúži k vzájomnému obohateniu sa a pomoci jeden druhému tou silnejšou stránkou, ktorú každý jeden z nás nejakú má. Slabosť je príležitosťou pre iného, aby vstúpil do svojej funkcie v oblasti svojej sily. Spolu sme silnejší a všetci spolu máme plnosť všetkého, čo potrebujeme k prekonaniu toho, čomu čelíme.

Podobne, ako orgány v tele sú prepojené k tomu, aby si mohli slúžiť navzájom funkciou, ktorú reprezentujú, aj my potrebujeme v prípade rozdelenia reštartovať režim žabomyších vojen a pripomenúť si cieľ, k čomu máme to, čo vieme. Keď vieme, že už sme prijatí a milovaní, môžeme láskou slúžiť druhým vytváraním priestoru k tomu, aby mohli byť vypočutí. Poctení. Rozpoznaní po funkcii so silnou stránkou, ktorou dokážu byť nápomocní. Vyberajme si prioritu lásky nad potrebu mať pravdu. Láska je spojenie, ktoré vytvára zväzok pokoja. Hľadajme, ako by rôzne pravdy mohli byť premostené, ako si môžu komunikovať komplimenty namiesto ohrozenia ( = ak to nebudeš mať tak, ako ja, začnem sa ti vyhýbať a skončím s tebou ). Oko nemôže povedať ruke, že ju nepotrebuje

a ruka to nemôže zas povedať oku. Láska je prejavená postojom pokory, ktorý zostáva učenlivý. Priznáva, že nevie všetko a vyznáva, že sa môže naučiť od každého niečo.

Ak sa budeme pozerať na jeden druhého cez Boží pohľad lásky, uschopní nás to

uvidieť v tom druhom kúsok, ktorý potrebujeme my a ktorým s môžeme nechať poslúžiť.

Posledné dva roky som študovala na biblickej škole, kde sa zhromaždili študenti

z rôznych cirkevných, nazvem to kmeňov ( katolíci, evanjelici, evanjelikáli, protestanti, baptisti, anglikáni a pod. ). Keď som tam prišla, nevedela som si predstaviť ako spolu budeme fungovať. Či azda pôjdú dvaja spolu bez toho, aby sa zhodli ( kniha Amos 3:3 ) ?Myslela som si, že k tomu, aby sme vedeli spolu žiť, potrebujeme súhlasiť jeden s druhým. Môj nepokoj či beznádej avšak vychádzali z neporozumenie toho, na čom sa potrebujeme zhodnúť. Predstavovala som si, že musíme byť zajedno čo sa týka doktrinálneho súhlasu. Avšak aj všetky tieto kmene mali nejaké spoločné premenné.
Mali jeden cieľ alebo niečo, o čo išlo každému rovnako vážne. Milovať Boha a jeden druhého. Láska činí komplikované témy skutočne jednoduchými čo sa týka komunikácií. Rôznorodosť niekedy vytvára tlak, ktorí pôsobí na to, čoho sme sa pevne držali ako svojho skutočného základu. Je sitkom, ktoré nám pomáha precediť nepodstatné hodnoty, ktorými sme strácali energiu i vzácne vzťahy. Časy trasenia, akými prechádzame aj teraz v tomto kovidovom kontexte, vytvárajú príležitosť pustiť sa vecí, ktoré nám už viac nie sú nápomocné, aby tak mohlo zostať to neotrasiteľné a zo všetkého najpodstatnejšie.

1 Tim 1:5 ,, Cieľom prikázania je láska, vyvierajúca z čistého srdca, dobrého svedomia

a úprimnej viery. ''

POSLEDNÉ ČASY - časť 2.

Sun, 05 Dec 2021 11:00:05 GMT

PREHODNOTENÍM NAPRED

Keď som študovala na biblickej škole v Spojených štátoch, počas jedného semestra

sme preberali tému o posledných časoch. Škola zámerne pozývala prednášajúcich,

ktorí zastávali rôzne výklady tohto vyučovania. Robila to cielene, aby nás neučila v prvom rade to, že čomu máme veriť, ale ako. Žijeme v instantnej dobe, kedy túžime po ľahkých a rýchlych odpovediach. Pridáva sa k tomu postkomunistické dedičstvo, vrámci ktorého sa neodvažujeme nič spochybňovať ale všetko, čo nám je povedané slepo prijímať.

Preto nás v škole zámerne vystavili rôznym učeniam, aby nás naučili rozmýšľať. Aby nás viedli k osobnému vzťahu s Bohom Otcom. On totiž poslal Svojho Ducha, aby nám aj

v tejto veci asistoval, radil a vovádzal nás do každej pravdy ( Jn 16:13), lebo nás má rád.

V knihe Skutkov 17:11 čítame: "Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.” Nachádzame tu vzácny prístup, z ktorého si aj my môžeme v niečom zobrať príklad. Vyučovania počúvať s osobnou zodpovednosťou za stravu, ktorú najprv rozlišujeme, študujeme a až potom prijímame. Biblickí učitelia sú darom pre nás ale nie k tomu, aby urobili určitú prácu za nás. Môžu nás obohatiť v našom osobnom vzťahu s Bohom ale nemôžu náš vzťah s Bohom spravovať namiesto nás. Naším Učiteľom je v prvom rade náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nás vyučuje a vedie pôsobením Svojej Prítomnosti,

prítomnosťou Svätého Ducha vo forme pomazania v našich životoch. ,,No vo vás ostáva pomazanie, ktoré ste od neho prijali, a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale pretože vás jeho pomazanie o všetkom poúča a je pravdivé, nie lživé — zostávajte v ňom, ako

vás poučilo ( 1 Jn 2:27 ).'' Až druhoradí sú ľudia v Tele Kristovom, ktorí sú vzácnym darom

a ktorých si Boh môže a chce používať k tomu, aby odomykal skryté poklady a tajomstvá Svojho Slova všetkým ostatným, ktorí nesieme v cirkvi iné funkcie pôsobenia Jeho milostí.

Na ceste za hľadaním akejkoľvek pravdy, dokonca aj tej o posledných časoch,

sa potrebujeme ďalej pozrieť na to, z akého miesta danú pravdu chceme ísť hľadať. Prečo túžime porozumieť učeniu o posledných časoch ? Je to preto, lebo sme zvedaví

a hladní po poznaní Božej vôle v každom čase alebo preto, lebo sa bojíme o budúcnosť našu alebo našich detí ? Prítomnosť strachu hovorí o prítomnosti klamstva, ktorému veríme. Keď veríme klamstvu, na ktoré poukazuje strach v našom živote, budeme priťahovaní k vyučovaniam obsahujúcim bludy. K vyučovaniam, ktorých názory sú ako uhlíky ešte viac podpaľujúce oheň strachu. Ako Božie deti, sme povolaní uhášať nezdravé požiare slovom prinášajúcim pokoj ( Matúš 5:9). Ak sú určité vyučovania

od Boha, budú obsahovať Božie myšlienky, ktoré sú o pokoji a nie súžení, dať nám budúcnosť a nádej ( Jer 29:11 ). Budú zjavovať Božie srdce, ktoré túži zachraňovať, pomáhať a milovať, pretože On je nemenný a ten istý, včera, dnes i naveky. Niekedy

však Boh dopúšťa, aby sme prechádzali ohňom rôznych vyučovaní, ktoré prečisťujú naše priority a motivácie. Keď sme prešli prepaľujúcim ohňom, stávame sa ohňom horiacim pre kráľovstvo Božie.

Tento článok nie je povzbudením ku kritike či súdu tých, ktorí prinášali vyučovania, ktoré viedli k niečomu inému. Láska neobhajuje svoju pravdu ale hľadá pravdu aj v učení druhých. Verím, že nie všetko je vždy dobré, ale niečo dobré sa dá nájsť vo všetkom. Osobne si veľmi vážim ľudí, ktorí obetovali mnoho rokov, aby precízne študovali rôzne témy s cieľom podeliť sa o dedičstvo, ktoré zhromaždili. Vidím za tým starostlivé srdcia plné záujmu a lásky o druhých, hladné po múdrosti Božej. Pri rozlišovaní si pripomíname, že súdime slovo vyučovania, nie človeka, ktorý vyučoval. Pri zvažovaní či sú určití učitelia zavedení alebo nie, si môžeme spomenúť na to, že my všetci v niečom sme. My všetci sme na ceste, na ktorej potrebujeme Boha. Iba On všetko najlepšie vie a s láskou nám všetkým pomáha vojsť do každej pravdy, pôsobením Svojho Svätého Ducha. A k tomu, čomu veríme inak, nám sľubuje, že aj to nám časom zjaví. Dokým sa tak nestane, verte, že Boh Otec nesedí úzkostlivo či nervózne kdesi na tróne, majúc o nás strach. On je nad všetkým. Vidí všetko od konca a je v dobrej nálade. Nikto a nič nás nemôže odlúčiť od Jeho lásky a nikto nás nemôže vytrhnúť z Jeho starostlivej ruky ( Rim 8:39, Ján 10:29 ).

On nás má všetkých na očiach a túži nás viesť ako dobrý Pastier, k tichým vodám

a čerstvým pastvinám ( Ž 23:2 ) aj vrámci tejto témy.

Za to, kde sme dnes pripisujeme kredit Bohu a ľuďom, od ktorých sme prijali rôzne pravdy vrámci vzťahovej výmeny. My všetci sa určite vieme rozpamätať na veci, ktorým sme zvykli v minulosti veriť, ktorým však dnes už neveríme. To, kde sme dnes, je výsledkom toho, kde sme boli včera a to, kde sme boli včera, je súčasťou cesty, na ktorej sme dnes. Takže. Nebuďme ustarostení o zajtrajšok. Zajtrajšok sa postará sám o seba.

Aj ten zajtrajšok budúcich dní či posledných časov. Skúmajme Písma ale nenechajme

sa okrádať o to, čo Boh Otec robí medzi nami dnes a o to, čo môžeme robiť aj my dnes spolu s Ním. Oprášme svoje Biblie a skúmajme veci sami pre seba. Na tom, že chceme chodiť s biblickým porozumením budúcich časov nie je nič zlé. Nepoužívajme to však

k unikaniu pred bolesťou minulosti alebo trápeniu v prítomnosti. Neponáhľajme sa do neba a nepoužívajme učenia k sebazáchovným, sebazachraňujúcim a sebestredným cieľom. Nachádzajme nebo v nás a medzi nami. Neponáhľajme sa do nádeje na svetlejšiu budúcnosť, keď to najlepšie čo sme doposiaľ zažili sa môže stať už dnes. Ako cirkev žijeme v časoch, ktoré proroci v Biblii len z diaľky uzreli, po ktorých túžili, ale ktoré nikdy nezažili. Máme obrovskú výsadu rovnako ako privilégium, že sme sa narodili práve do tejto doby. Ako cirkev máme nádherný mandát prinášať nebo na tejto zemi. Dnes je príhodný čas. Toto je deň, ktorý Boh Otec stvoril, aby sme sa v ňom radovali ( Ž 118:24).

Poznajme svoju identitu v Kristovi a z Neho si čerpajme svoju hodnotu. Keď tak budeme robiť, nebudeme si čerpať potrebu po dôležitosti poznaním toho, čo sa bude diať

v posledných časoch. Ako zistíme či tak robíme ? Tak, že si všimneme, čo to s nami robí, keď sa okolo nás objaví človek, ktorý verí inak, ako my. Ak sme rýchli do poučovania, zjavujeme tým svoje neistoty. Pravda, ktorej veríme nepotrebuje byť obhajovaná ani pretláčaná. Ak je pravdou, ona sa obháji rada sama. Poznanie nadúva, ale láska buduje ( 1 Kor 8:1). Učenie o posledných časoch nie je to, na čom skutočne najviac záleží. Nerozhoduje o tom, kto z nás je lepší. Kto má v tom lepšie vyučovanie nehovorí o tom,

že taký človek má väčšiu hodnotu ale práveže väčšiu zodpovednosť tým slúžiť iným. Neslúžime učeniam, pretože učenia slúžia nám, aby sme mohli naplniť cieľ lásky jeden naproti druhému. Nie sme zodpovední za iných, ale voči iným. Nepoužívajme svoje dôrazy ani témy, ktoré sme povolaní niesť k tomu, aby sme sa nadradzovali nad iných.

V takom prípade do pravdy daných tém, eštelen v skutočnosti potrebujeme vojsť.

Či už sme z takého tábora alebo iného, podľa rôznosti vyučovania témy posledných časov, apoštol Pavol hovoril cirkvi v Korynte, aby sa nezameriavali na to, či je niekto Pavlov alebo Apollov. Obaja boli ľudia, ktorí iba polievali, ale Boh dal vzrast. A my niekedy potrebujeme nechať rásť kúkoľ zároveň s obilím, pretože iba čas niekedy najlepšie rozsúdi, ktoré učenie prináša aké ovocie. Dovtedy relaxujme. Nemusí sa nám vždy z kečky pariť, že ako to teda napokon je. Ak nám doposiaľ nebolo zjavené viac, uspokojme sa vo vedomí, že máme mieru zjavenej pravdy, ktorú Boh chce, aby sme teraz mali. Sme tam, kde práve potrebujeme byť. Keď to bude aktuálne a potrebné, Boh nám zjaví viac a tak nás pripraví na nasledujúce obdobie. On nám ukáže cestu života. Dovtedy prebývajme

v radoti Jeho prítomnosti ( Žalm 16:11), zhadzujúc všetky starosti na Toho, ktorý sa o nás všetkých postará. Pán Ježiš prišiel ako svetlo sveta, ktoré svietilo v tme. Keď tma pokryje národy, nad nami vzíde sláva Božia a národy budú pritiahnuté k svetlu, ktorým cirkev ako maják svieti svetu na cestu ( Iz 60:1 ). Sme ako hviezdy, strategicky umiestnené do tmy, aby sme svietili život prinášajúcim slovom v každej nehostinnej dobe ( Fil 2:15). Príjmime mandát a začnime žiť už tu a teraz. To, v akých časoch dnes žijeme nie je trestom ani súdom, ale cti hodným poverením a poslaním. Sťažovanie vymeňme za dobrorečenie. Potom velebiť bude naša duša Pána, lebo veľké veci nám urobil Ten, ktorý je mocný a sväté je Jeho meno ( Lk 1:49).

POSLEDNÉ ČASY - časť 1.

Thu, 02 Dec 2021 15:10:14 GMT

AKO NARÁBAŤ S TÉMATIKOU VYTRHNUTIA

Tento článok nie je teologickým výkladom témy posledných časov, ktorá sa vyjadruje napríklad aj k otázke vytrhnutiu ale zdieľaním postojov, ktoré by nám možno mohli pomôcť pri navigácii loďky našich životov vo vodách tohto vyučovania. Služba, ktorej

sa osobne venujem neprináša apologetické interpretácie na túto tému. Vďaka Pánovi,

že na taký učel máme iných služobníkov v Tele Kristovom. Ide mi skôr o prepájanie rôznych brehov a vyvažovanie extrémov postojmi a prístupmi, ktoré nám spoločne

môžu pomôcť zorientovať sa v rôznych témach, pochopiť jeden druhého a rozpoznať prítomnosť a pôsobenie nebeského Otca vo všetkom. Poďme spolu teda na to.

Učenia čítame cez filter posolstva evanjelia . Evanjelium je dobrou správou o dokonalom a dokončenom diele nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol počatý nadprirodzeným spôsobom, prišiel v tele, zomrel na kríži, na tretí deň bol vzkriesený, vystúpil na nebesia

a dnes sedí po pravici Boha Otca. Každé zdravé učenie nesie dobré ovocie, prináša radosť, pokoj, nádej, dobrotivosť, ( Gal 5:22-23 ) rozmnožuje lásku, jednotu v spoločenstve svätých a poukazuje na víťazstvo a dokončené Božie dielo, ktorému netreba nič dodať.

Čo sa týka otázky vytrhnutia do neba v posledných časoch, môžeme si najprv pripomenúť, že vytrhnutí do neba môžeme byť každý deň. Nebo nie je iba nejakým finálnym miestom, kde budeme jedného dňa vzatí ale štartovacou čiarou na každý deň. Sme povolaní žiť z neba na zem. Sme veľvyslancami iného sveta, ktorí sú poverení uvoľňovať nebo na zemi a žiť ako nebo už tu a teraz, v spoločnosti, do ktorej sme zasadení. Keď Pán Ježiš fyzicky účinkoval na tejto Zemi, konfrontoval zmýšľania pekla, aby sme už dnes mohli zažívať nebo namiesto toho, aby sme tam boli vzatí až niekedy

v budúcnosti.

Vyberme sa na chvíľku na cestu naprieč Svätým Písmom. Nebo nie je iba nejakým miestom, ale takisto rozpoložením, v ktorom sa nachádzame ( 1 Pt 2:9-10 ). V Biblii je napísané, že na svete budeme mať súženie, ale môžeme dúfať, pretože On premohol svet ( Ján 16:33 ). Sme na tomto svete ale nie sme z tohto sveta. To znamená, že stav tohto sveta, nás nemusí ovplyvňovať. Našim životným prostredím je nebo, ktorého vzduch dýchame a ktorým ovplyvňujeme svet vôkol nás každý jeden deň. Tma nemôže ovplyvňovať svetlo, iba nepremenenú myseľ. Kde je svetlo, tam už viac nieto žiadnej tmy.

V knihe Efezským 1:20 čítame, že Boží Syn je vzkriesený, živý, posadený v nebi po pravici Otcovej, víťazne kraľujúc nad všetkým zlým. V 2.kapitole od 6.verša sa potom píše o nás, že už tam v duchu sme, spolu s Ním. V Kološanom 2:15 autor listu hovorí, že kniežatstvá

a mocnosti boli už raz a navždy odzbrojené a porazené. Toto je to slávne evanjelium nášho Pána Ježiša Krista a Jeho víťaziacej cirkvi, ktorá je povolaná k vládnutiu skrze bohatstvo Jeho milosti v sláve, skrze Krista Ježiša. Tým najväčším teritoriálnym duchom

v našom národe je Duch Svätý, sláva Božia je rozliata v našej zemi a namiesto kníh

o démonológii môžeme začať čítať o nebeských zástupoch anjelov, oblaku svedkov

a Božej prítomnosti, pretože tých, ktorých je za nás, je viac než tých, ktorí sú proti.

Pri rozlišovaní posolstiev učení si môžeme všímať to, čo zdôrazňujú . V učeniach môžeme zdôrazňovať negatívnu silu tejto doby, hriechu, toho zlého alebo posolstvo plné radosti

z víťazstva uprostred diania terajšieho či budúceho veku ( Rim 8:37 ). Boh mení všetko
zlé na dobré a niečo dobré sa dá nájsť uprostred čohokoľvek zlého. Sme pozvaní, aby sme upriamili svoj zrak na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery ( Heb 12:2 ), aj vrátane akejkoľvek témy. Nepriateľa prestávame potrebovať, keď všetko a vo všetkom rozpoznávame nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Božím Synom a ktorý má to posledné slovo vo všetkom. Postojom synovstva si teda všímame prítomnosť a pôsobenie Boha Otca vo všetkom čím sa zaoberáme, ako praktický spôsob, ktorým pristupujeme

k akémukoľvek učeniu.

Učenie o posledných časoch vo svetle evanjelia je radostnou zvesťou o povstávajúcej cirkvi v sláve víťazstva a svetla nádeje, ku ktorému prichádzajú národy ako k majáku
v časoch narastúcej tmy ( Izaiáš 60:1-2). Je zvesťou o najväčšom dare všetkých darov, prítomnosti Svätého Ducha, ktorého v posledných časoch Boh vylieva na každé telo,
a tak naše deti môžu prorokovať, mladíci mávať videnia a starším ľuďom sa môžu snívať sny ( porovnaj s Joel 3 : 1 ). Je to slávne posolstvo plné dobroty Božej, o tom, že Sám Boh sa dáva nie len kresťanom, ale všetkým ľuďom ( Joel 3 : 2) , pretože Slnko Jeho dobroty

a dážď Svojho požehnania dáva bez rozdieľu nám všetkým ( Matúš 5:45 ).

ÚČEL MODLITBY

Tue, 30 Nov 2021 13:07:48 GMT

MODLITBA AKO NÁSTROJ ALE NIE CIEĽ

Ak Boh Otec v aktuálnej dobe mnohých modlitebných iniciatív neprestal zdôrazňovať tému pokánia, vyvstáva medzi nami potreba položiť si určitú otázku. Keď na modlitbách prosíme, hľadáme a klopeme ( Matúš 7:7 ), zakúšame realitu toho, že aj dostávame o čo prosíme, nachádzame čo sme hľadali a že sú nám otvárané dvere, na ktoré sme klopali? Ak nie, nie je to na odsúdenie, ale pozvanie vierou vojsť do vecí, ktoré sú nám z milosti

a zadarmo ponúkané. Ide o princíp dávania ( ktorý v sebe zahŕňa aj to, čoho sa zbavujeme) a princíp prijímania. Sú to dary, ktoré sme dostali v jednom balíčku,

nádych a výdych ako súčasť modlitebnej sústavy.

Keď nevidíme odpovede na naše modlitby a zmeny ako následok modlitieb pokánia, môžeme si pripomenúť dôvod, prečo sa modlíme. V pokání sa odvraciame od starých hriešnych vecí k tomu, aby sme vstúpili do niečoho Božieho nového. Proces pokánia nie je iba o stave, v akom prichádzame ku krížu. Rovnako záleží na tom, v akom stave odchádzame z miesta kríža. Proces pokánia teda nie je iba o premene našej mysli, ale takisto zmene našich životov a spoločnosti. Pokánie je skvelým nástrojom ale nie cieľom. Modlitba je nástrojom a postojom k tomu, aby sme obrátením svojej pozornosti našli

a tak vošli do plnosti toho, za čo bolo zaplatené krížom Pána Ježiša Krista. Aby sme mohli zakúšať realitu toho, že je dokonané.

V evanjeliu podľa Marka 1:15 čítame: ,, Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie.

Čiňte pokánie a verte evanjeliu. ‘’ Keď nezažívame radosť z príležitosti činiť pokánie,

v skutočnosti zatiaľ neveríme v evanjelium, ktoré je radostnou zvesťou a dobrou správou o spravodlivosti, pokoji a radosti v Duchu Svätom, ktorého prítomnosť v našich životoch nám pomáha vchádzať v procese pokánia z miesta ,,A’' ( ale ja, ale nepriateľ, ale ľudia okolo mňa, ale táto doba, ale politický či iný systém ) na miesto ,,B '' ( Boh. Bodka. )

Účelom modlitby je spojenie s Bohom a teda kontakt s Ním. Keď učeníci prosili Pána Ježiša, aby ich naučil ako sa modliť, v odpovedi počuli nie len slová, ktoré treba hovoriť, ale princíp, ktorým sme pozvaní sa na našich modlitbách hýbať. Je to pozvanie v prvom rade nie k niečomu, ale k Niekomu - nášmu nebeskému Otcovi, Darcovi všetkých dobrých darov, ktorý nám túži dať viac než sme vôbec schopní si predstaviť či prosiť

a zdroju všetkého, čo len kedy budeme potrebovať. Napokon, Jeho prítomnosť je aj tak tým najväčším Darom zo všetkých ostatných, ktoré si kedy budeme v tomto živote priať.

Potreby sú druhoradé. Prítomnosť Otca je naša štartovacia i cieľová čiara. V modlitbách začíname od konca, nie z miesta toho, čo nemáme ale v prítomnosti Toho, kde všetko,

čo potrebujeme nachádzame. Pristupujeme k Nemu srdcom a odpoveďou na toto spojenie je následne to, čo vyslovujeme svojimi perami ( Matúš 15:8 ). Pán Ježiš odkrýval tajomstvo úspechu modlitby tým, ktorí Ho počúvali. Dotýkal sa motivácií a mylných presvedčení vychádzajúcich z tradícií a kúltúry okolitého sveta. Hovoril, že nie sme vypočutí pre svoju mnohovravnosť ( Matúš 6:7 ).

Marte povedal, že sa stará a znepokojuje o mnohé veci ale o tom, ako sa k tomu postavila Mária povedal, že to je podieľ, ktorý jej nebude odňatý. Keď sa pozrieme na to, čo urobila Marta uprostred toho, čo sa dialo, vidíme, že je tu aj taký spôsob, v ktorom môžeme zažiť určitú stratu, možno točenie sa dokoliečka alebo krátkodobosť. Spôsob, v ktorom môžeme vojsť do modlitebných výkonov, nebožím spôsobom kriviacich pohľad na tých, ktorí na kolenách až tak nemakajú. Kritizovanie a súdenie tých, ktorí sa až tak nemodlia alebo nie takým spôsobom ako my je symptómom čerpania si hodnoty svojej identity z toho, ako veľa sa modlíme alebo koľko toho pre Pána robíme v porovnaní s inými.

Mária sa rozhodla sedieť v Božej prítomnosti a počúvať Jeho hlas. Vzťah s Bohom je kľúčom k trvácnej modlitbe i neseniu ovocia. Zostávajme v spojení s Viničom. Dovoľme Vinárovi prestrieť stôl. A potom sa naň nezostaňme z diaľky iba dívať, ale si schuti zajedzme z ovocia pôsobenia Jeho prítomnosti v nás i medzi nami. On má vodu, z ktorej nevysmädneme a chlieb, z ktorého nevyhladneme. Smäd a hlad môže spôsobovať aj to, ak sme si do centra svojej pozornosti postavili modlitbu namiesto Toho, ku ktorému sa modlíme. Použime dopravný kanál modlitieb vrátane modlitieb pokánia a nechajme sa doplaviť riekou pohybu Svätého Ducha k Otcovi svetiel, v ktorom nieto premeny, ani tieňa zmeny, ktorý k nám túži byť dobrý aj v týchto časoch.

SEN O SLOVENSKU

Thu, 11 Nov 2021 16:02:39 GMT

Vlna Božej slávy prinesie ľuďom na Slovensku

vyslobodenie a uzdravenie z kamenného srdca...

V zime roku 2019 som prijala sen o pozvaní ísť študovať na školu nadprirodzenej služby

do Bethelu v Reddingu, Kalifornii. Nerozumela som prečo ma Boh posiela na školu služby, keďže som sa v tom čase dávala dokopy z vyhorenia. Keď som sa nebeského Otca opýtala na dôvod, prečo ma posiela do Ameriky, 2.marca 2019 sa mi sníval ďalší sen.

SEN: Na začiatku sna som sa pozerala na mapu Bratislavy, keď sa zrazu v oblasti Kamenného námestia objavili štyri veľké jazerné plochy. Potom som sa ocitla

s ľuďmi z rôznych denominácii, s rôznym povolaním ( evanjelizačným, prorockým )

vo veľkej budove, takej, akú niekedy používame na spoločné konferencie. Nejak som

však v sne vedela, že tá budova tentokrát nemala účel konferencie, ale že to je škola Ducha Svätého. Ako sme v tej budove boli, zrazu sme si všetci začali niečím prechádzať. Z hĺbky našich sŕdc začali vychádzať na povrch neuzdravené veci. Potom som tam uvidela medzi nami Rebeccu Bowen, vyzeralo to, akoby si obliekala nejaký plášť, pripravená na odchod, keď zrazu na všetkých v miestnosti padla obrovská vlna Ducha Svätého, vlna Božej slávy, tak, že sme až všetci zostali ležať na zemi. Bola tak hustá

a hlboká, že sa nikto pod ňou ani nijak neprejavoval ani nehýbal. Pripomenulo mi to príbeh o tom, keď Božia sláva naplnila Šalamúnov chrám natoľko, že kňazi nemohli ani slúžiť ( inak povedané, ani sa hýbať ). Na to som sa postavila a išla za Rebeccou Bowen do Spojených štátov, do podobnej budovy s rovnakým účelom ( škola Ducha Svätého ).

Tam ma predstavila 3 americkým pastierom s kovbojskými klobúkmi, ktoré mali

na hlave. Koniec sna

Tento sen bol rozlišovaný viacerými služobníkmi v Tele Kristovom, ktorí sa zhodli na jeho výklade nasledovne. Nebeský Otec túži Slovensko navštíviť vlnou Svojej slávy, vlnou Svojej prítomnosti, ktorá prinesie vyslobodenie a uzdravenie z kamenného srdca. Rebecca Bowen predstavovala plášť pomazania alebo služby, ktorou nebeský Otec túži na Slovensku slúžiť rôznym skupinám ľudí. Kamenné srdce predstavuje kvalitu srdca

z kameňa, zatvrdnutého srdca. Keď je človeku ublížené, začne ochraňovať seba samého a tým si zatvrdzovať svoje srdce. Mnoho prorockých a evanjelizačných ľudí je zranených, so zatvrdnutým srdcom, preto Boh posiela Svojho Ducha, aby nás učil a voviedol na ďalší level - obmäkčením sŕdc vyslobodením a uzdravením. Mnohokrát totiž ide iba o falošné presvedčenia, ľudské perspektívy, ktorým sme uverili, zlé nastavenia mysle, ktoré vytvorili kamenný stav nášho vnútra. Jazerá hovoria o časoch občerstvenia, Božej prítomnosti, ktorá prichádza vo forme vyslobodenia a uzdravenia a chce sa dotknúť rôznych nádrží, okruhov ľudí na Slovensku. Preto ma nebeský Otec povolal, aby som išla do zeme kovbojov, na divokom západe ( Kalifornia je na úplnom západe Spojených štátov ), aby ma v škole Ducha Svätého aktivoval a zmocnil do služby vyslobodenia a uzdravenia.

Vo všeobecnosti vieme, že z určitého uhla pohľadu nevieme dať to, čo by sme sami najprv neprijali. Preto som sa na škole zameriavala na riešenie najprv svojich vlastných kameňov, štúdium služby vyslobodzovania a uzdravovania. Napriek tomu, že som dostala príležitosť naučiť sa mnoho skvelých nástrojov a trénovať sa v tejto službe spolu s inými, mala som pocit, že tieto nástroje NIE sú tým najdôležitejším kľúčom k tomu,

aby mohlo byť srdce obmäkčené . Prišiel druhý ročník a niekedy v októbri mi Boh začal zdôrazňovať čísla 11/11. Z počiatku som nevedela, čo sa mi tým snaží povedať, no napokon som porozumela, že pre nejaký dôvod mi hovorí o jedenástom novembri.

Krátko pred polnocou, 10.novembra 2020, mi napísal jeden služobník, v Spojených štátoch rozpoznaný ako apoštol, že by ma rád so svojou manželkou na druhý deň pomazali, ak by som s tým súhlasila. Keď ručička hodiniek prekročila polnoc a nastal 11. november 2020, vlna Božej slávy zostúpila do malej izbičky v Reddingu, v Kalifornii,

v ktorej som bývala. Božia prítomnosť ma vzala do videnia, v ktorom som sa schovávala

za rôznymi krami a hovorila Bohu dôvody, prečo Mu už viac nechcem slúžiť. Vlna za vlnou však prichádzala a slúžila môjmu srdcu dokopy asi 3 hodiny, po ktorých som sa cítila takpovediac naspäť na nohách, akoby vzkriesená, zo smrti do života.

Na to som si ráno našla správu od jedného Slováka, ktorý mal v tú noc so mnou sen,

v ktorom videl, že som sa schovávala za krami, ale potom prišla v Božej sláve na bielom koni, s mečom v ruke a korunou na hlave, po čom Boh priniesol v niečom konkrétnom na Slovensku slobodu. O niekoľko hodín na to som sa stretla s apoštolom Brianom a jeho ženou Shaunou, ktorí ma pomazali ( neskôr sa stali mojimi mentormi a duchovnými rodičmi ). Táto modlitba impartácie a pomazania ma zobrala do ďalšieho stretnutia

s Bohom, ktoré trvalo asi ďalšie tri hodiny. Bol to deň obnovenia. Bol to deň zmocnenia. Bol to deň, kedy som pochopila, že kľúčom k zmene srdca nie sú v prvom rade nástroje ale Boh Sám. Jeho prítomnosť, ktorá jediná dokáže pohnúť kameňmi v našom vnútri, Svojou blízkosťou obmäkčiť a obnoviť naše srdcia.

SNÍVANIE

Thu, 14 Oct 2021 16:22:02 GMT

Odpovede na otázky skrze sny ?

Už od malička sa mi zvykli snívať sny. Niektoré boli zaujímavé, iné zas strašideľné.

Tým zaujímavým som veľakrát nerozumela a tých strašideľných sa nevedela zbaviť. Napriek tomu, že som od útleho detstva bola vedená k láske k Biblii, až neskôr mi došlo, že to, čo sme počúvali ako čítania zo Svätého Písma boli často úryvky o snoch, ktoré sa snívali biblickým postavám, o snoch, prostredníctvom ktorých Boh hovoril s človekom. Vieme, že Biblia nie je iba memoár pamätihodnodných udalostí, ale takisto manuál pre život vo vzťahu s Bohom a druhými ľuďmi. Je historickou knihou a zároveň zrkadlom,

v ktorom sa dá uvidieť čo je možné a dostupné aj dnes pre nás. Ak je Boh živý, potom

je aj prítomný a kde je Jeho prítomnosť, tam je aj Jeho hlas. Ak je Boh stále ten istý,

včera dnes i naveky, hovorí rovnakým spôsobom aj v dnešných časoch.

Jedným z tých spôsobov sú práve sny.

Keď som zistila, že jeden so spôsobov, akým nebeský Otec s nami komunikuje sú sny, začala som si ich pravideľne zaznamenávať, pretože ma zaujímalo, čo by mi chcel Boh asi tak povedať. Pri posteli vždy ležal zápisník, do ktorého som si sny začala písať. Ich počet aj intenzita postupom času začala rásť. Občas sa však stalo aj také, že som sa zobudila zo sna uprostred noci a tak som si po tme nahmatala telefón, aby som si sen mohla nahrať aspoň ako zvukovú správu. Keď venujeme niekomu pozornosť, dávame mu tým najavo, že nám na ňom záleží. To, ako narábame s Božím hlasom Bohu ukazuje hodnotu toho, ako veľmi nám ide o vzťah s Ním. Kto je verný v malom, bude verný aj vo veľkom a kto má, tomu sa pridá. Ak aj Vy možno túžite, aby sa Vám začalo snívať viac snov, začnite venovať viac pozornosti tým, ktoré dostávate. Okúste a vidzte, že Boh je dobrý a že na vernosť náš nebeský Otec odpovedá vernosťou.

Keď počúvame Boží hlas, stretávame sa s Jeho prítomnosťou. Raz niekto povedal, že nie je možné stretnúť sa s Bohom a zostať pritom rovnaký alebo nezmenený. Počúvanie Božieho hlasu prostredníctvom snov zmenilo môj život. Cez jeden taký sen prišiel kľúč, ktorý ma odomkol z väzenia depresie, ktorou som trpela viac než 10 rokov. Jedným snom som po prvý krát zažila cítiteľnú lásku nebeského Otca, keď som sa zobudila uprostred noci na to, že sa moje telo triaslo pod živou prítomnosťou horúcej Lásky v jednom malom byte v Bratislave . Cez iný sen som zažila uzdravenie z odmietnutia, finančný prielom, vyslobodenie z pod útlaku, ktorého som sa dlhodobo nevedela zbaviť. V inom sne som zažila navštívenie anjelmi, ktorí ma v sne privítali v Severnej Karolíne. O niekoľko dní na to, som od kamaráta dostala pozvanie ho prísť navštíviť práve tam, čo sa o pár mesiacov stalo realitou.

Dnešná generácia má už asi iné hobby ako zvykla mať tá predchádzajúca, ale niektorí

z Vás sa možno ešte ľahko rozpomeniete na albumy, v ktorých niekto kedysi zbieral známky, iní motýle, neskôr nálepky obľúbených filmových hrdinov a pod. Možno si už kladiete otázku, čo to má čo dočinenia so snami. Tak idem rovno k veci. Raz sa ma niekto opýtal či zbieram sny ako motýle alebo ako inštrukcie či príkazy od Kráľa, ktorým je potrebné porozumieť a ktoré je potrebné poslúchať. K tomu, aby sme však dokázali Kráľa nasledovať, potrebujeme najprv rozumieť tomu, čo hovorí. V knihe Genezis, 40. kapitole

v 8.verši sa píše, že výklad snov patrí Bohu. Je to práve výklad, ktorý nám pomáha pochopiť, čo Boh skrze sen hovorí, aby sme sa podľa toho mohli zariadiť. Vedeli ste, že spása celého sveta spočívala na Jozefovom rozhodnutí porozumieť snu, ktorý sa mu sníval ? Vďaka tomu, že ho poslúchol, zobral vtedy ešte malého Pána Ježiša aj so svojou ženou Máriou do Egypta a tak ochránil osud celého ľudstva.

Sny od Boha môžeme očakávať, môžeme sa za ne pred spaním modliť a potom si ich zapisovať ako dobrí správcovia mnohorakej milosti Božej (1 Pt 4:10 ), hľadajúc porozumenie toho, čo sa nám Boh snaží povedať. Ak Boh dal riešenie k ekonomickej kríze národa skrze sen, ak zachránil Jozefovu rodinu pred smrťou skrze sen, ak Boh dal múdrosť Lábanovi v tom, ako sa má s niekým rozprávať skrze sen, ak Boh dal Jákobovi slovo o tom, ako ďalej skrze sen, ak Boh zjavil mladému synovi dôvod prečo je tu na zemi skrze sen, je možné, že riešenia a odpovede na naše otázky, môžeme nájsť práve prostredníctvom Božích snov ? Odovzdajme svoje noci Bohu. Môže ich naplniť Svojou prítomnosťou ( Joel 3:1 ), v ktorej môžeme započuť, čo nám Boh hovorí v nočných videniach, keď na nás dopadá spánok ( Jób 4:13 ).

KLAMSTVO ODDELENIA

Thu, 14 Oct 2021 16:04:20 GMT

Spolu vo všetkom

S klamstvom oddelenia od nebeského Otca jednáme uvedomením si, že sme od Neho oddelení nikdy neboli. Nedostatok Božej prítomnosti cítime iba do takej miery, do akej veríme, že je na nás ju získať a sa v nej udržiavať. V klamstve oddelenia si myslíme, že Boh sa nás vzdal v určitej oblasti, ale je to iba oblasť, v ktorej sme sa vzdali iba seba samých, stvorených na Boží obraz.

Oddelení od Boha sa cítime na tých miestach, kde Ho zatiaľ nevieme rozpoznať. Nie všetko, čo sa v našich životoch dialo bolo nutne od Boha, ale Boh sa dá nájsť vo všetkom, čím sme kedy išli alebo čím ideme, pretože On obracia zlé na dobré a v prítomnosti niečoho zlého sa vždy dá nájsť aj niečo dobré. Pred očami našich nepriateľov je prestretý stôl ( Žalm 23 ). Tam kde prichádzajú skúšky je Boh, ktorý relaxuje, pretože v nás verí ( pozri príbeh Jóba ). Keď prechádzame trasením, Boh sa už za nás modlil ( Pán Ježiš sa modlil za Petra, aby jeho viera nezanikla ).

Sme pozývaní k tomu, aby naše vyznanie viery bolo v súlade s našim skutočným presvedčením. Viera nám umožňuje zakúšať realitu, o ktorej sme presvedčení, že je pravdou. Ak veríme, že Boh je živý a že žije s nami, budeme Ho zakúšať i cítiť. Neschopnosť zakúšania či cítenia Božej prítomnosti z nás nerobí menej duchovných kreťanov ale nás pozýva k tomu, aby sme sa vrátili do momentov v našej minulosti, kedy sme uverili klamstvu o tom, že Boh s nami v niečom nebol.

Neschopnosť srdca skutočne veriť, že Boh je s nami, ba dokonca že Mu nemôžeme byť bližšie než práve teraz sme, nie je na odsúdenie ani primárne vyriešenie pocitu oddelenia ale na stretnutie sa s Bohom na mieste, v ktorom sme uverili, že s nami nebol, že nás opustil alebo nás prestal chcieť. V živote budeme čeliť problémom, preto z tejto perspektívy ich nie je možné sa úplne zbaviť, ale to, čo môžeme urobiť, je používať ich ako témy k rozhovorom s naším nebeským Ockom.

Stretáme sa s Ním kedykoľvek, kedy vierou prichádzame pred Jeho tvár. Kde je Jeho tvár, tam je aj Jeho hlas a teda pozvanie k rozhovoru prostredníctvom modlitby, v ktorej hovoríme a počúvame. Dočasné pocity oddelenia od Boha z nás nerobia menejcenných kresťanov, pretože proces nás vybavuje múdrosťou, ktorou sú kľúče k odomykaniu aj ďalších ľudí do slobody, v ktorej sa učíme kráčať. Napokon, aj apoštol Pavol nie hneď od začiatku veril, že ho nič nemôže odlúčiť od lásky Božej, ale potreboval sa v procese kráčania cez smrť, život, prítomné, budúce, hlboké či vysoké veci s Bohom presvedčiť, že nieto žiadneho oddelenia. My v Ňom a On v nás. Bližšie než vzduch, čo dýchame.

,,Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa.

Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli. '' ( Izaiáš 43:2 )

5 MILOSTÍ KRISTA

Thu, 14 Oct 2021 15:32:07 GMT

Každý je dôležitý, každý je potrebný !!!

Jednotu medzi nami nevytvárame ale udržujeme rozpoznávaním Krista v každom človeku. Jeho prejavy, ktoré nazývané aj päť násobná služobnosť sú: apoštol, prorok, učiteľ, evangelista, pastier ( kniha Efežanom 4:11 ). Slovné spojenie ''päť násobná služobnosť’’ sa v Biblii nenachádza, ale je používané ako súborný termín, ktorý nám pomáha opísať rôzne milosti nášho Pána Ježiša Krista.

Týchto päť milostí, by sa dalo prirovnať k piatim častiam mozgu umiestnených vedľa seba, aby spolupracovali jedna s druhou a tak pomáhali cirkvi k tomu, aby zostávala zdravá a zrela do plnosti svojho potenciálu. Podobne ako by aktívna funkcia iba niektorých z piatich častí mozgu mohla spôsobiť odumieranie alebo ochrnutie tela, tak aj v Tele Kristovom potrebujeme všetky prejavy mysle Kristovej k tomu, aby sme mohli zdravo rásť, vystrojovaním a budovaním vstupovať do jednoty viery, poznania Boha

a plnosti Kristovej.

Mozog je uložený v hlave, ktorá je symbolom líderstva, ktoré telo usmerňuje a vedie. Stretávame sa aj s iným termínom pre '' päť násobnú služobnosť ,'' ktorým je '' úrad ''

( apoštola, proroka, učiteľa, evanjelitu, pastiera). Z jedného uhla pohľadu existujú jednotlivci s povolaním stáť v jednom z týchto úradov, ktorých život je darom pre Telo Kristovo. Hýbeme sa však od služby jednotlivca, k vyjadreniu komunity ako rodiny.

Tak ako jedna z piatich častí mozgu pozostáva z mnohých buniek, vstupujeme do obdobia, kedy napríklad úrad proroka bude pozostávať z viacerých prorockých hlasov, ktorí budú spolupracovať ako tím. Jednotlivo vidíme z čiastky, viacerí vidíme viac a len všetci spolu dokážeme vyjadriť plnší obraz toho, čo je na mysli Kristovej.

Jednota podporuje rôznosť, vrámci ktorej vyhľadávame porozumenie špecifickej funkcie

a originálneho dizajnu ľudí vôkol nás. Zatiaľčo je mozog dôležitou súčasťou nášho tela, existujú aj iné, životu dôležité orgány, bez ktorých by sme nedokázali prežiť. Je to jeden

z dôvodov, prečo sa tak veľmi navzájom potrebujeme. Potreby nehovoria o nedostatku ale o príležitosti pre iného člena v Tele Kristovom, aby vstúpil do svojej funkcie na Bohom danom mieste.

Plnosť sme my všetci spolu. Naše ľudské telo má všetky plyny potrebné k vytvoreniu atómovej bomby, no napriek tomu nevybuchujeme. Prospešná funkcia a synergia častí mozgu a ďalších orgánov nám pomáha ostávať v rovnováhe, žiť, hýbať sa a prebývať

v Bohu, ktorého viditeľným prejavom sú aj naše vzájomné vzťahy, na zemi ako v nebi.

1 Kor 13:12-13 ,, Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.

Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. ''

VZŤAH S BOHOM

sites@tailorbrands.com — Tue, 12 Mar 2019 23:48:57 GMT

Život vzťahu v synovstve

Pri učení základov vzťahu alebo intimity s Bohom Otcom je často zdôrazňované konanie než bytie, skutok než popud a Otcova iniciatíva namiesto toho, kým by Otec chcel v tejto veci pre nás byť. Náboženstvo nám hovorí čo máme robiť aby sme mali, Otec hovorí čo On pre nás urobí aby sme si uvedomili, že už máme. Keď odpočívame, Otec urobí zvyšok. Synovstvo ako súhrnné pomenovanie pozície Božích synov a dcér nie je vždy veľmi populárnou témou, pretože niekedy ľudia nevedia čo by so sebou robili, keby nemohli robiť nič. Ono to v skutočnosti ale nie je o robení alebo nerobení ale o tom, prečo robíme to, čo robíme. Náboženstvo zdôrazňuje robenie niečoho, aby sme mohli byť niekým. Byť synmi nás uschopňuje prijímať a odpovedať na to, čo robí náš nebeský Otec.

Synovstvo je nasledovanie príkladu Božieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý robil

iba to, čo videl robiť Svojho Otca v nebi a hovoril iba to, čo počul hovoriť svojho Otca

v nebi. V náboženstve niečo robíme k tomu, aby sme sa dostali k Otcovi, v synovstve

sme si jednoducho vedomí toho, že už v nebeskom Otcovi sme, ktorý koná skutky s nami.

V náboženstve podávame výkon k tomu, aby sme sa dostali na palubu, v synovstve si užívame jazdu, ako milovaní synovia a dcéry. Hlas výkonu sa pýta ľudí čo dnes robili namiesto toho ako sa dnes mali. Myseľ upriamená na výkon sa zameriava na výsledky

a produktivitu. To sa v Božom kráľovstve volá ovocím, ktoré však nie je primárne výsledkom snaženia sa ale následkom intimity, spojenia, teda komunikácie s Bohom.

Môj život bol presiaknutý výkonom, ku ktorému ma viedol strach z nedostatočnosti

a strach z odmietnutia. Neexistoval človek alebo oblasť v mojom živote, v ktorej by som odmietnutie nebola zažila. Nie všetko, čo sa nám v živote stalo bolo od Boha. Všetko

však môže poslúžiť na dobré a Jeho dobré sa dá nájsť vo všetkom, čo sa nám stalo.

Je to proces zmierenia, ktorý nás obnovuje a zobúdza do reality toho, že On nás nikdy nezanechal a nikdy neopustil, rozpoznávaním Jeho prítomnosti vo všetkých našich spomienkách a situáciách, ktorými prechádzame.

Jednou z najväčších prekážok zakúšania spojenia s nebeským Otcom je snaha nejaké mať. Kľúčom k prielomu zo života vo výkone je prestať sa hýbať z miesta nedostatku.

Za vzťahom s Bohom nejdeme lebo nijaký nemáme. Vo vzťahu s Bohom pokračujeme, pretože náš život je výsledkom intimity medzi Bohom a človekom, našou maminou,

v lone ktorej nás utkal, v lone ktorej sme boli stvorení a v lone cirkvi, keď sme si po prvý krát uvedomili, že vzťah s nebeským Otcom máme, bol dňom, kedy sme sa duchovne narodili.

Ž 139:13-14 ,, Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. ''

Vzťah s Bohom, ktorý máme je individuálny ale nie súkromný. Keď učeníci prosili Pána Ježiša, aby ich naučil modliť sa, povedal im: ,, keď sa modlíte, hovorte: Otče náš...'' Do Božej prítomnosti vstupujeme fyzicky ako jednotlivci ale duchovne spoločne ako rodina. Tento vzťah s Bohom nie je výlučne na nás, na našej viere, modlitbách a chvále. Inak by bol založený na základoch našich výkonov. Skutky viery, modlitby a chvály sú dôležité nástroje a postoje, ktoré nám pomáhajú žiť vo vedomí toho, čo všetko už v Bohu máme. Je však dôležité poznať dôvod, prečo ich používame. Tieto nástroje berieme symbolicky povedané do rúk nie preto, aby sme vzťah mohli mať, ale preto, lebo ho už máme. Dokonca ani pokánie nerobíme preto, lebo si chceme úzkostlivo vzťah s Bohom udržať, ale sa vrátili na miesto dokončeného diela. Dobrou správou evanjelia je, že sme boli zahrnutí do Božej rodiny, do Ježišovho vzťahu s Otcom, do nezlomného spojenia, ktoré má Syn s nebom, dokončeného diela výkonu Krista, v ktorom môžeme naveky odpočívať.

VIDIEŤ PRE INÝCH

sites@tailorbrands.com — Tue, 12 Mar 2019 23:46:29 GMT

Smerom k iným, k sebe samým

Uvidíme pre seba videním pre druhých a nájdeme seba samých v milovaní druhých. Zobrazovaním zjavenia pre iných našim vlastným životom, sa pozeráme do zrkadla tváre jeden druhého, kde prijímame odpovede aj pre nás samých, v tom istom čase. Riešenie na určitú výzvu občas nenachádzame v modlitbe určitého momentu ale v slove, ktoré nám je zdôrazňované v danom období. Keď nám nebeský Otec nedáva nové riešenie,

je možné, že nám ho už zabezpečil. Neznamená to, že s nami hovoriť nechce, ale že už prehovoril.

Jednou z prekážok k tomu, aby sme začali slúžiť či pomáhať ľuďom vôkol nás je presvedčenie, že najprv musíme vyriešiť všetky svoje problémy, odstrániť zlo z nášho stredu a stať sa dokonalými. Pán Ježiš však dovolil aby kúkoľ rástol spolu so pšenicou

až do určitého času. Keď však naše problémy neodchádzajú a potreby nie sú napĺňané môže byť časom, kedy nebeský Otec zabezpečenie riešenia ukryl vo vzťahoch s inými ľuďmi. Práve v nich spoznávame, čo nosíme jeden pre druhého. V prvom verši

Žalmu 23 sa píše, že ,,Pán je môj Pastier, nič mi nechýba.'' Teda d ostatok je priamo

spojený s nasledovaním Pána Ježiša, ako nášho Pastiera na miestach nedostatkov.

Keď sa staráme o potreby nášho Pastiera, o potreby Jeho ľudu, Boh sa stará o tie naše. Nefunguje to princípom niečo za niečo, ale skôr ako príliv a odliv, rytmus Božieho kráľovstva a zdravý základ prijímania a dávania vrámci kráľovských vzťahov.

Keď dávame, je nám automaticky dopĺňané, pretože prázdna nádoba je pripravená

na prijatie niečoho nového. Keď strácame, utrácame či míňame svoj život je, keď ho nachádzame v investovaní do druhých ľudí. Namiesto budovania veľkých vecí budujeme ľudí s veľkým srdcom, ktorí zachovajú reťaz šírenia dobra a pomoci, pomáhaním ďalším.

Ďalšou prekážkou k tomu, aby sme začali slúžiť a druhým niečo dávať môže byť presvedčenie, že skôr ako začneme niečo robiť, potrebujeme najprv zistiť kým sme.

Keď však vstupujeme do Bohom pripravených skutkov, sme vkladaní do vody,

v ktorej sa rozpomíname na to, že sme odjakživa boli rybami stvorenými k plávaniu

v určitých veciach. Možno si už niekedy robil niečo, v čom si sa cítil plný života či radosti. Plávaj v tých vodách, v tých skutkoch a nezabudneš na to kým si, popri pomáhaní tým, ktorí sú vôkol teba a ku ktorým si poslaný.

Žalm 23 : 1 ,, Pán je môj Pastier, nič mi nechýba. ''